Juhoafrická republika je najväčší štát južnej Afriky.

Základné údaje

Rozloha: 1 225 815 km²
Počet obyvateľov: 41 750 000
Zriadenie: pluralitná demokracia
Hlavné mestá: Pretoria (sídlo vlády - administratívne; 1 130 000), Bloemfontein (Najvyšší súd – súdne; 310 000), Kapské Mesto (sídlo parlamentu - legislatívne; 2 050 000 - aglomerácia)
Mena: rand
Úradné jazyky: afrikánčina, angličtina, (ndebele, pedi, tswančina, sotčina, swazijčina, vendčina, xhosčina, tsongčina, zulu)
Národnostné zloženie: Zulu 23,8%, zmiešané rasy 10,5%, Afrikánci 10,2%, Xhosovia 9,7%, severní Sothovia 9,8%, južní Sothovia 7,3%, Angličania 6,5%, Tswanovia 5,7%, Ázijci 3,3%, ostatní 13,2%
Náboženská príslušnosť: nezávislí čierni kresťania 20,8%, afrikánski reformovaní (holandskí reformovaní) 15,5%, rímsko-katolíci 9,6%, ostatní kresťania 32,2%, hinduisti 2,1%, moslimovia 1,4%, ostatní 18,4%
Členstvo v medzinárodných organizáciách: GATT, IBRD, MMF, OAU, OSN, UNCTAD, WHO

Poloha, hranice

Juhoafrická republika leží v najjužnejšej časti pevniny medzi 22º a 35º južnej šírky a 17º východnej dĺžky. Až na malú časť Severného Transvaalu sa JAR rozkladá na juh od obratníka Kozorožca. Na severe susedí so Zimbabwe a Botswanou, na východe so Svazijskom a Mozambikom. Na severozápade hraničí s Namíbiou (bývalé mandátne územie JAR). Východné a južné brehy JAR obmýva Indický oceán a západné brehy Atlantický oceán. Oba tieto oceány od seba oddeľuje pásmo menších hĺbok juhovýchodne od Cape Agulhas, ktorý je najjužnejším výbežkom Afriky. Pobrežie je dlhé takmer 3000 km, avšak chýbajú jej dlhšie polostrovy a hlbšie zálivy, a tým aj dostatok miest pre prirodzené prístavy. Suchozemská hranica meria cez 5000 km. Na severe ju tvorí tok Oranje a Limpopo a vádí Molopo. K JAR patrí ostrov princa Eduarda (962 km²) a Marionov ostrov (255 km²), ktoré ležia v južnej oblasti Indického oceánu. Vo vnútrozemí leží kráľovstvo Lesotho.

Povrch

Väčšinu povrchu JAR tvorí náhorná plošina s nadmorskou výškou 600 – 2000 m n. m., miestami zvlnená, väčšinou však plochá, prerušovaná horskými chrbátmi, klesajúcimi v oddelených stupňoch k moru. Delí sa na tri oblasti. Tzv. Vysoký Veld (High Veld) tvorí trojuholník s výškou 1200 - 1800 m a zaberá južný Transvaal a väčšinu Oranžska. K jeho najznámejším chrbátom patrí Witwatersrand, bohatý na prírodné suroviny, hlavne zlato. Pozdĺž rieky Limpopo sa rozkladá vo výške 600 - 900 m n. m. Nízky Veld (Low Veld), ktorý prechádza do vyššieho Krovinatého Veldu, nazvaného tiež Stredný Veld (Bush Veld, Middle Veld), prestúpený je niekoľkými horskými hrebeňmi, ktoré dosahujú výšku až 2000 m n. m. Na severozápade klesá náhorná rovina do púšte Kalahari. Na západe krajiny sa nachádza plošina Vysoké Karru (High Karroo), ktorý dosahuje priemerne 1000 – 1500 m a spadá do Veľkého Karru (Great Karroo) s priemernou výškou 500 – 900 m n. m. Obe plošiny sú od seba oddelené vyvýšeninou nazývanou Rogersový stupeň. Ďalej na juh leží Malé Karru (Little Karroo), obklopené pohoriami, z ktorých najdôležitejšími sú Swartberge a Langeberge. Rovnobežne s pobrežím Indického oceánu sa tiahnu Dračie hory (Drakensberg), ktoré spadajú príkro k moru a tvoria klimatický predel medzi vlhším pobrežím a suchým vnútrozemím. Vysoko v ich strede leží náhorná Basutská plošina, ktorá v Lesothe dosahuje výšku až 4000 m n. m., na jej okraji sa týči najvyššie vrchy JAR: Giant Castle (3312 m), Cathkin Peak (3181 m), Montrux-Sources (3299 m).