Juhoafrická republika je najväčší štát južnej Afriky.
Základné údaje
Rozloha: 1 225 815 km²
Počet obyvateľov: 41 750 000
Zriadenie: pluralitná demokracia
Hlavné mestá: Pretoria (sídlo vlády - administratívne; 1 130 000), Bloemfontein (Najvyšší súd – súdne; 310 000), Kapské Mesto (sídlo parlamentu - legislatívne; 2 050 000 - aglomerácia)
Mena: rand
Úradné jazyky: afrikánčina, angličtina, (ndebele, pedi, tswančina, sotčina, swazijčina, vendčina, xhosčina, tsongčina, zulu)
Národnostné zloženie: Zulu 23,8%, zmiešané rasy 10,5%, Afrikánci 10,2%, Xhosovia 9,7%, severní Sothovia 9,8%, južní Sothovia 7,3%, Angličania 6,5%, Tswanovia 5,7%, Ázijci 3,3%, ostatní 13,2%
Náboženská príslušnosť: nezávislí čierni kresťania 20,8%, afrikánski reformovaní (holandskí reformovaní) 15,5%, rímsko-katolíci 9,6%, ostatní kresťania 32,2%, hinduisti 2,1%, moslimovia 1,4%, ostatní 18,4%
Členstvo v medzinárodných organizáciách: GATT, IBRD, MMF, OAU, OSN, UNCTAD, WHO
Poloha, hranice
Juhoafrická republika leží v najjužnejšej časti pevniny medzi 22º a 35º južnej šírky a 17º východnej dĺžky. Až na malú časť Severného Transvaalu sa JAR rozkladá na juh od obratníka Kozorožca. Na severe susedí so Zimbabwe a Botswanou, na východe so Svazijskom a Mozambikom. Na severozápade hraničí s Namíbiou (bývalé mandátne územie JAR). Východné a južné brehy JAR obmýva Indický oceán a západné brehy Atlantický oceán. Oba tieto oceány od seba oddeľuje pásmo menších hĺbok juhovýchodne od Cape Agulhas, ktorý je najjužnejším výbežkom Afriky. Pobrežie je dlhé takmer 3000 km, avšak chýbajú jej dlhšie polostrovy a hlbšie zálivy, a tým aj dostatok miest pre prirodzené prístavy. Suchozemská hranica meria cez 5000 km. Na severe ju tvorí tok Oranje a Limpopo a vádí Molopo. K JAR patrí ostrov princa Eduarda (962 km²) a Marionov ostrov (255 km²), ktoré ležia v južnej oblasti Indického oceánu. Vo vnútrozemí leží kráľovstvo Lesotho.
Povrch
Väčšinu povrchu JAR tvorí náhorná plošina s nadmorskou výškou 600 – 2000 m n. m., miestami zvlnená, väčšinou však plochá, prerušovaná horskými chrbátmi, klesajúcimi v oddelených stupňoch k moru. Delí sa na tri oblasti. Tzv. Vysoký Veld (High Veld) tvorí trojuholník s výškou 1200 - 1800 m a zaberá južný Transvaal a väčšinu Oranžska. K jeho najznámejším chrbátom patrí Witwatersrand, bohatý na prírodné suroviny, hlavne zlato. Pozdĺž rieky Limpopo sa rozkladá vo výške 600 - 900 m n. m. Nízky Veld (Low Veld), ktorý prechádza do vyššieho Krovinatého Veldu, nazvaného tiež Stredný Veld (Bush Veld, Middle Veld), prestúpený je niekoľkými horskými hrebeňmi, ktoré dosahujú výšku až 2000 m n. m. Na severozápade klesá náhorná rovina do púšte Kalahari. Na západe krajiny sa nachádza plošina Vysoké Karru (High Karroo), ktorý dosahuje priemerne 1000 – 1500 m a spadá do Veľkého Karru (Great Karroo) s priemernou výškou 500 – 900 m n. m. Obe plošiny sú od seba oddelené vyvýšeninou nazývanou Rogersový stupeň. Ďalej na juh leží Malé Karru (Little Karroo), obklopené pohoriami, z ktorých najdôležitejšími sú Swartberge a Langeberge. Rovnobežne s pobrežím Indického oceánu sa tiahnu Dračie hory (Drakensberg), ktoré spadajú príkro k moru a tvoria klimatický predel medzi vlhším pobrežím a suchým vnútrozemím. Vysoko v ich strede leží náhorná Basutská plošina, ktorá v Lesothe dosahuje výšku až 4000 m n. m., na jej okraji sa týči najvyššie vrchy JAR: Giant Castle (3312 m), Cathkin Peak (3181 m), Montrux-Sources (3299 m).
Vodstvo
Prevažnú časť náhornej plošiny odvodňuje najväčšia juhoafrická rieka Oranje, ktorá (podobne ako jej prítoky Vaal a Caledon) pramení vysoko v horách a vlieva sa do Atlantického oceánu. Druhou najväčšou riekou je Limpopo, dlhá 1600 km, pričom na JAR pripadá 1000 km. Pramení v pohorí Witwatersrand, preteká Krovinatým Veldom a vlieva sa do Indického oceánu. Väčšina menších menších riek stráca v dobe sucha všetku vodu; žiadna z juhoafrických riek nie je splavná. Ako zdroje elektrickej energie sú dôležité krátke toky bohaté na vodu, prameniace v Dračích horách.
Vzhľadom na celkový nedostatok vody sa hospodári snažia pomocou priehrad a hrádzí zadržať vodu z prudkých lejakov a prietrží mračien, ktoré spôsobujú veľké záplavy, ale skoro sa vyparujú a vsiaknu do vyschnutej pôdy. Iným zdrojom vody sú artézske studne, čerpajúce vodu z bohatých zdrojov podzemných vôd, a privádzanie vody z Lesotha pomocou hrádzí a kanálov, budovaných po dohode s lesothskou vládou. Ani tieto zdroje však nestačia pokryť rastúce požiadavky priemyslu a poľnohospodárstva. Nedostatok vody sa začína prejavovať v niektorých oblastiach ako limitujúci prvok rozvoja priemyslu, a to tým skôr, že v nedávnej dobe prebehli v JAR dlhé obdobia sucha. Vláda štedro dotuje výskum zaoberajúci sa možnosťami využitia odpadových vôd, čerpaných z baní, a hlavne odsoľovanie morskej vody.
Podnebie
S výnimkou severného Transvaalu, kde je tropické podnebie, leží JAR v subtropickom podnebnom pásme. Leto je tu suché a teplé, zima prináša dažde a búrky, nikdy však nie mraz a sneh; ten sa vyskytuje len vo vysokohorských polohách.
Prírodné zdroje
Juhoafrická republika je bohatá na prírodné zdroje, najmä na nerastné suroviny. Vyváža viac diamantov ako ktorákoľvek iná krajina a je najväčším svetovým producentom zlata, platiny, chrómu a mangánu. Má aj veľké zásoby zemného plynu, uhlia, medi, železa, azbestu, striebra, niklu a uránu. Je najpriemyselnejšou krajinou Afriky a mohla by byť jednou z najbohatších krajín na svete. 3/4 z národného bohatstva pochádza z priemyslu, výroby chemikálií, textilu a strojov. Jedinou významnou surovinou, ktorú JAR nemá, je ropa.
Politika Apartheidu
Z bohatstva juhoafrických prírodných zdrojov malo úžitok len málo obyvateľov. Bol to dôsledok apartheidu, ktorú uplatňovala biela vláda od r. 1950. Podľa nej boli čierni oddelení od bielych a mali menej práv. Viedlo to k chudobe černochov, tvoriacich takmer 3/4 populácie. Proti krutosti apartheidu protestovali mnohé krajiny a uvalili na Juhoafrickú republiku sankcie obmedzujúce jej zámorský obchod.
Následok Apartheidu: V r. 1990 sa za vlády prezidenta F. W. Klerka začal systém apartheidu rúcať. V r. 1994 sa uskutočnili prvé všerasové voľby, ktoré posilnili černochov a vo vláde získali väčšinu. Napriek radosti z dosiahnutia rovnosti musela mladá demokracia čeliť mnohým problémom, napr. 2 milióny detí tu nenavštevujú školy, 1/2 obyvateľstva naďalej žije v príbytkoch bez elektriny, 12 miliónov ľudí nemá prístup k zásobám čistej vody a 1/3 populácie nemá zamestnanie. Priepasť medzi bohatými a chudobnými podmieňuje násilnú mestskú kriminalitu.
Južná Afrika je dnes demokratickou krajinou, časť belochov sa odsťahovala do Európy, Severnej Ameriky, či Austrálie, ale väčšina zostala. Údaje o emigrácii v 90. rokoch sa značne líšia; za najpravdepodobnejšie možno považovať odhad asi 10 000 vysťahovaných belochov v priemere za rok (roku 1996 žilo v JAR 4,4 mil. belochov). Černošské rezervácie boli zrušené, mnohí černosi sa sťahujú do miest, kde sa však sami rozdeľujú podľa kmeňovej príslušnosti. Pri mestách tak vznikajú tzv. townships (Soweto pri Johannesburgu), mestské prívesky bez kanalizácie, elektriny a vodovodu. Oblasti, do ktorých sa bojí vkročiť aj polícia a kde na podporu zníženia kriminality boli postavené vysoké stožiare, z ktorých celú noc svietia halogénové svetlá.
Prvotný strach a obava z čiernej väčšiny striedajú prvé vzájomné kontakty. Černosi vstupujú tam, kde predtým nesmeli, belosi tam, kde sa predtým báli čo i len nahliadnuť. Kriminalita je stále obrovská, ale v posledných rokoch sa ju darí znižovať a dá sa povedať, že sa týka len určitých oblastí. Černosi sa musia naučiť, že zabitie belocha alebo černocha je vražda a nie boj za slobodu alebo zneškodnenie zradcu. Mnohým bojovníkom za slobodu, ktorí predtým odmietali školu, dnes pri hľadaní zamestnania chýba vzdelanie. V dobe sankcií OSN sa JAR stala sebestačnou vo všetkých mysliteľných produktoch hospodárskej sféry. Dnes, po zrušení sankcií, môže všetko zúžitkovať vývozom do celého sveta. Belosi sa ešte nezbavili úplne určitého pocitu nadradenosti voči ostatnému obyvateľstvu. Obyčajný černoch sa však v Južnej Afrike stále chová k belochovi ako k svojmu pánovi, na rozdiel od susedných štátov, kde tento neprimeraný rešpekt dávno zmizol.
