Banská Bystrica
„Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.“

ÚVOD
Z historického a kultúrneho hľadiska patrí Banskobystrický kraj k najbohatším regiónom Slovenska. Svedčí o tom nenahraditeľný fond národného kultúrneho dedičstva, jeho hodnota historická, umelecká, estetická, pamiatková i úžitková. V ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR je v Banskobystrickom kraji evidovaných viac ako 1700 nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Početné zastúpenie majú architektonické pamiatky - hrady, kaštiele, kúrie, profánna architektúra, kostoly, kaplnky, meštianska architektúra, ľudové staviteľstvo, technické pamiatky, pamiatky histórie a archeológie, výtvarné pamiatky, historická zeleň a parky. Z nich najhodnotnejšie boli vyhlásené za súbory národných kultúrnych pamiatok, v ktorých je v kraji 27, pričom predstavujú až 134 pamiatkových objektov.
Slovensko nemá ucelenejší a elegantnejší pamiatkový súbor na svoju renesančnú éru, ako historické centrum Banskej Bystrice. Maliarka Sibylla Greinerová o ňom napísala, že je najkrajším slovenským námestím. Viac než ktokoľvek živý prispela k popularizácií krás mesta historická skúsenosť, ktorá to vyjadrila prostredníctvom ľudovej tvorivosti v prísloví Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.
Vari najdôslednejšie si jeho obsah osvojovali penzionovaní dôstojníci rakúsko-uhorskej armády, ktorí sa tradične presídľovali z Viedne a Pešti do Banskej Bystrice dožiť svoj život v príjemnom prostredí v údolí Hrona, uprostred romantických výhľadov na okolité horstvá Veľkej Fatry, Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria.
Potvrdením vysokého kurzu Banskej Bystrice vo vedomí cisársko-kráľovskej generality bola výstavba elegantnej štvrte dôstojníckych obytných domov, ktoré ustúpili až realizácii projektu dnešného pamätníka SNP.
Jedným z najoriginálnejších dokladov o malebnosti banskobystrickej minulosti zostáva dielo maliara Dominika Skuteckého, plné obdivu k nádhere samotného mesta i jeho okolia. V kategórii obrazových svedectiev je jeho Trh v Banskej Bystrici nedosiahnuteľne pútavou rozprávkou rovnako pre oči ako pre dušu.

MESTO BANSKÁ BYSTRICA
Nadmorská výška - 342-362 metrov
Rozlohu 407 hektárov.
90,000 ľudí. (podľa posledného sčítania ľudu)
Banská Bystrica je srdcom Slovenska. Rozprestiera sa vo Zvolenskej kotline v údolí rieky Hron, na výbežkoch Kremnických a Starohorských vrchov. Nad mestom sa vypína vrch Urpín, ktorého stromy obyvateľom mesta neomylne oznamujú: je zima, jar, lebo alebo už jeseň. tak totiž mení farby ich lístie.

HISTÓRIA
Najstaršie doklady o osídlení pochádzajú z neolitu. Našli sa tu zvyšky sídliska lužickej kultúry. Výhodná poloha na pohronskej obchodnej ceste a oddávna známa ťažba rúd v okolí umožnili rast sídla. Medzi pôvodné slovenské obyvateľstvo sa prisťahovali nemeckí osadníci, baníci najmä po tatárskom vpáde. Najstaršie písomné zmienky o Banskej Bystrici pochádzajú z 13. storočia, keď v jej okolí začali ťažiť vzácne rudy, najmä striebornú a medenú. Z pôvodne slovenskej osady Bystrice zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto.
V listine udelil nemeckým prisťahovalcom právo ťažby zlata, striebra a iných kovov a mesto získalo mestské výsady. Spočiatku sa v okolí viac ťažilo zlato a striebro a až od polovice 14. storočia meď, neskôr aj ortuť a olovo.
V roku 1380 sa spojila Banská Bystrica s ostatnými stredoslovenskými banskými mestami, aby mohli spoločne riešiť problémy baníctva. Tak vznikol Zväz stredoslovenských banských miest, kde mala do konca 16. storočia vedúce postavenie. Život mesta nepoznačilo ni tak turecké nebezpečenstvo ako stavovské a iné povstania a nepokoje. Jedným z najväčších bolo ozbrojené povstanie baníkov v roku 1526. Práve ťažba, spracovanie a vývoz medi do Európy priniesli mestu značné príjmy.
V roku 1495 bola podpísaná základná zmluva o vzniku Thurzovsko - fuggerovskej banskej podnikateľskej spoločnosti. Jej zakladateľmi boli Jan a Juraj Thurzovci a Jakub Fuger. Založením tejto spoločnosti mesto nadobudlo európsky význam v ťažbe, spracovaní a obchode s meďou. Banská Bystrica nadobudla povesť medenej metropoly Európy.
Tento Banskobystrický mediarsky podnik svojim obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom, patril k najväčším a najmodernejším rano - kapitalistickým podnikom v európskom baníctve a hutníctve. Vyvážala kovy do nemeckých, poľských, talianskych a holandských miest.