Krajina je odkázaná na značný dovoz potravín.

Geografia a fakty

Rusko
RUSKÁ FEDERÁCIA
Rossijskaja Federacija


ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
Administratívne usporiadanie: 21 autonómnych republík, 1 autonómna oblasť, 10 autonómnych okruhov, 6 krajov, 49 oblastí, 2 mestá s právomocami oblastí (Moskava, Petrohrad)
ROZLOHA: 17 075 400 km štvorc. POČET OBYVATEĽO.: 147 200 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 8,6 obyv./km štvorc. HLAVNÉ MESTO: Moskva, 8 718 000 obyv., s aglomeráciami 12 410 000 obyv. Iné významnejšie sídla: Petrohrad 4 458 000 obyv., Novosibirsk 1 443 000 obyv. Nižnyj Novgorod 1 446 000 obyv., Jekaterinburg 1 330 000 obyv.,
Najvyšší bod: Elbrus, 5642 m
Najvýznamnejšie rieky: Ob, Irtyš, Jenisej, Lena, Amur, Ural, Volga, Don
ÚRADNÝ JAZYK: ruština
MENA: ruský rubeľ (1 rubeľ = 100 kopejok)
ŠTÁTNY SVIATOK: 12. jún (Deň nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Rusi (82 %), Tatári (4 %), Ukrajinci (3%), Čuvaši (1 %), Baškirci (1 %), iné (9 %)
NÁBOŽENSTVO: parvoslávne (55 %), islam (18 %), židovské (5 %), katolícke (7 %), iné (5 %)
URBANIZÁCIA: 76 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: muži 64 rokov, ženy 74 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 25 ‰
ANALFABETI: 2 %
NEZAMESTNANOSŤ: 9,5 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 7 %, priemysel 39 %, služby 54 %
HDP: 2680 USD/obyv. Najrozľahlejšia krajina na Zemi je 1,5-krát väčšia ako Európa. Leží na svetadieloch Európa a Ázia. Európsku časť zaberá Východoeurópska nížina rozčlenená pahorkatinami. Na juhu ju ohraničuje vrásové pohorie Kaukaz. Na východe ju zasa kryhové pohorie Ural oddeľuje od Západosibírskej nížiny. Medzi Jenisejom a Lenou sa dvíha riečnymi dolinami pretkaná Stredosibírska plošina, ku ktorej sa od juhu pripájajú pásma Altaja a Saján. Na východ od Leny náhorné plošiny, panvy, nížiny a doliny oddeľujú jednotlivé východosibírske pohoria. Kamčatka so svojimi činnými sopkami už patrí k tichooceánskemu vrásovému systému. Najvyšší vrch krajiny sa týči v Kaukaze. Rusko je najrozľahlejším nástupníckym štátom rozpadnutého ZSSR. Na jeho území sa nachádza 21 autonómnych republík (Adygejská, Altajská, Baškirská, Buriatska, Čečenská, Čuvašská, Dagestanská, Chakaská, Ingušská, Jakutská, Kabardsko-balkarská, Kalmycká, Karačajsko-čerkeská, Karelská, Komijská, Marijská, Mordvianska, Severoosetská, Tatárska, Tuvianska, Udmurtská), jedna autonómna oblasť (Židovská autonómna oblasť), 10 autonómnych okruhov (Agský buriatsky, Čukotský, Evenkovský, Chantyjsko-mansijský, Jamalskonenecký, Komijsko-permský, Koriacky, Nenecký, Tajmýrsky, Usťordský buriatsky). Krajina má temer všetky dôležité nerastné a energetické suroviny, ale v z mnohých nálezísk sa pre nepriaznivé prírodné podmienky neťaží. Elektrickú energiu vyrábajú najmä tepelné elektrárne. Významný je aj podiel vodných elektrární.