Pôda


Príroda predstavuje nedelitelný celok ,ktorého všetky časti sa navzájom ovplyvňujú.Všetky zložky prírody t.j. rastlinstvo,živočístvo,,horniny...sú rovnocenné.To znamená,že ani pôda nie je nadradená ostatným zložkám,aj ked pre mnohé z nich je životne dôležitá.Cennosť pôdy si častokrát neuvedomujeme,je pre nás samozrejmosťou.Jej význam je však nepoprietalne obrovský.

Čo to pôda vlastne je? Pôda je zvetraná ,oživená a neživá časť zemskej kôry,ktorá obsahuje živú aj neživú časť. Neživá časť je zloženáz anorganických látok ako sú napr. hlina,piesok,íl,voda,vzduch a organických látok ( odumreté časti rastlín aživočíchov,humus,.. ).Živú časť tvoria rôzne mikroorganizmy-dážďovky,baktérie,pliesne,roztoče,hmyz,krtkovia ba aj podzemné časti rastlín.Zvetrávaním vzniklo niekoľko druhov pôdy líšiacich sa napr. zrnitosťou.Môžme ich rozdelitť takto :ľahké-piesočnaté, stredné-hlinité a ťažké-ílovité. S týmto rozdelením by však mnohí nesúhlasili resp.by im nestačilo.Podľa rozmiestnenia pôdnych typov poznáme ďalšie typy:

1.černozeme – vyskytujú sa na sprašových pahorkatinách,kde je najlepšie a
najsuchšie podnebie.

2.hnedozeme - spraše,sprašové hliny,

3.ilimerizované pôdy(luvizeme) a pseudogleje(oglejené pôdy) – na styku nížin a
pohorí,dná kotlín, vlhšie a chladnejšie podnebie,

4.hnedé lesné zeme - vyššie a stredne položené kotliny,

5.nivné pôdy (fluvizeme) – v tesnej blízkosti riečnych tokov ,kde zasahovali
záplavy

6.lužné pôdy(čiernice) – miesta ďalej od riek ,kde už záplavy neprerušovali
tvorbu pôdy

7.soločanky a slance – v najteplejších oblastiach,je tam veľkźý výpar a
prísun solí

8.glejové pôdy – mazľavé pôdy v dôsledku trvalého zamokrenia , pozdĺž
vodných tokov, záplavové oblasti

9.rašelinová pôda - v zamokrených depresiach,kde sa dlhodobo hromadí
rašelina

Výšková zonálnosť nám ponúka ďalšie delenie pôd (napr. podzly,redziny,kambizeme a iné). Najdôležitejšou vlastnosťou pôdy je jej úrodnosť.