Pôda

Pôda


Príroda predstavuje nedelitelný celok ,ktorého všetky časti sa navzájom ovplyvňujú.Všetky zložky prírody t.j. rastlinstvo,živočístvo,,horniny...sú rovnocenné.To znamená,že ani pôda nie je nadradená ostatným zložkám,aj ked pre mnohé z nich je životne dôležitá.Cennosť pôdy si častokrát neuvedomujeme,je pre nás samozrejmosťou.Jej význam je však nepoprietalne obrovský.

Čo to pôda vlastne je? Pôda je zvetraná ,oživená a neživá časť zemskej kôry,ktorá obsahuje živú aj neživú časť. Neživá časť je zloženáz anorganických látok ako sú napr. hlina,piesok,íl,voda,vzduch a organických látok ( odumreté časti rastlín aživočíchov,humus,.. ).Živú časť tvoria rôzne mikroorganizmy-dážďovky,baktérie,pliesne,roztoče,hmyz,krtkovia ba aj podzemné časti rastlín.Zvetrávaním vzniklo niekoľko druhov pôdy líšiacich sa napr. zrnitosťou.Môžme ich rozdelitť takto :ľahké-piesočnaté, stredné-hlinité a ťažké-ílovité. S týmto rozdelením by však mnohí nesúhlasili resp.by im nestačilo.Podľa rozmiestnenia pôdnych typov poznáme ďalšie typy:

1.černozeme – vyskytujú sa na sprašových pahorkatinách,kde je najlepšie a
najsuchšie podnebie.

2.hnedozeme - spraše,sprašové hliny,

3.ilimerizované pôdy(luvizeme) a pseudogleje(oglejené pôdy) – na styku nížin a
pohorí,dná kotlín, vlhšie a chladnejšie podnebie,

4.hnedé lesné zeme - vyššie a stredne položené kotliny,

5.nivné pôdy (fluvizeme) – v tesnej blízkosti riečnych tokov ,kde zasahovali
záplavy

6.lužné pôdy(čiernice) – miesta ďalej od riek ,kde už záplavy neprerušovali
tvorbu pôdy

7.soločanky a slance – v najteplejších oblastiach,je tam veľkźý výpar a
prísun solí

8.glejové pôdy – mazľavé pôdy v dôsledku trvalého zamokrenia , pozdĺž
vodných tokov, záplavové oblasti

9.rašelinová pôda - v zamokrených depresiach,kde sa dlhodobo hromadí
rašelina

Výšková zonálnosť nám ponúka ďalšie delenie pôd (napr. podzly,redziny,kambizeme a iné). Najdôležitejšou vlastnosťou pôdy je jej úrodnosť.

V posledných rokoch sa táto vlastnosť pôdy zväčšuje aj za pomoci priemyselných (chemických) hnojív.Niekedy sa pri použití týchto prostriedkov nedbá na zachovanie stability vo vnútri danej ekologickej niky.Chemické prostriedky prospešné pôde – t.j. ničiace škodce alebo rastlinstvo resp.určitý druh rastlín v podstate škodia pôde.Jedy sa dostávajú do produktov vypestovaných na tejto pôde a neskôr aj do potravín. Takto nepriamo, de facto pomaly „zabíjame samy seba “. Pri prehnojovaní je veľký obsah živín pre rastliny často nebezpečnejší ako nedostatok živín.Dochádza k zasoľovaniu pôdy, pričom sa rastliny spália. To potvrdzuje výrok, že všetky časti prírody a deje v nej sú navzájom podmienené a ovplyvňujú sa vzájomne.
Ďalším ohrozením pôdy v celosvetovom meradle je odnos pôdy-veterná aj vodná erózia.Spôsobujú ju viacere faktory napr.:orba po spádnici, cesty, odstraňovanie medzí, nesprávne osevné postupy, veľké zväčšovanie lánov bez ochrany lesov alebo krovín.Na svahoch je pomerne častá vodná erózia ,pričom pôda sa odnáša do riek , ktoré sú takto zanášané.Skrze rieky sa zanášajú aj vodné nádrže a to skrácuje ich životnosť.Úbytok pôdy je ročne asi 0,5 m3 na 1 ha.Naproti tomu vytvorenie 1 cm pôdy trvá zväčša viac ako 160 rokov.Rozsah pôdy je ďalším vážnym problémom.Stavba ciest, sídlisk, podnikov a fabrík, ťažba nerastných surovín vyžadujú veľké plochy aj úrodnej pôdy.Paradoxne sa ročne púšte zväčšujú stále viac a viac.Tento problém nadobúda v posledných rokoch gigantické rozmery.Jednou z krajín ,ktoré sa musia s týmto problémom vysporiadať je Čína.Púšť v Číne sa zväčšuje medziročne o 2500 km2. Príčinou tohto javu je aj spásanie tráv mnohopočetným dobytkom čínskych pastierov.Čínska vláda nariadila vysadiť doteraz 35 miliárd stromov v snahe zabrániť rozširovaniu púšte.

Zatiaľ tento boj prehrávajú a púšť zaberá už 27,3 percent územia Číny .
Ovzdušie,voda a pôda sú v úzkom vzťahu, preto každé znečisťovanie jedného z týchto prvkov zasiahne aj zvyšné dva.Kyslé dažďe menia podstatné vlastnosti pôdy,vyplavuje sa vápnik, horčík a draslík, ničia sa pôdne organizmy a pôda nie je prevzdušňovaná.Kyslosť mení pôvodne pH a okysličuje pôdu až do hĺbky 1 m.Kyslosť pôdy sa však dá z časti vrátiť do pôvodneho stavu napr.: cementárskym prachom, ktorý možno do pôdy pridávať aj neobsahuje iné nebezpečné látky.
V pôde sa hromadia aj niektoré kovy (arzén,olovo, kadmium, vanád) ale aj pesticídy (napr.reziduá DDT) čo spôsobuje toxicítu.Ropovody a ďalšie produktovody sú taktiež neustálym ohrozením pôdy.Pri haváriach môže uniknúť do pôdy ich obsach, v dôsledku čoho môže dôjsť k úhynu pôdnych organizmov.
Tieto a mnohé iné faktory ohrozujú pôdu, preto je našou povinnosťou snažiť sa o nápravu pokial je to možné a vyvinúť maximálnu snahu o zlepšenie tejto situácie.