ŽILINA

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE:
Žilina je centrom severozápadného Slovenska, je jedným z najväčších miest Slovenskej republiky. Je sídlom orgánov Žilinského kraja. Žilinský kraj zahŕňa historické oblasti Kysuce, Liptov, Orava a Turiec, tvoria ho okresy : Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto , Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín a Žilina. Mesto Žilina sa člení na 19 mestských častí s názvami : Staré Mesto, Hliny, Hájik, Solinky, Vlčince, Rosinky, Trnové, Mojšová Lúčka, Bytčica, Závodie, Bánová, Žilinská Lehota, Strážov, Budatín, Považský Chlmec, Brodno, Vranie, Zádubnie a Zástranie.
Primátor mesta je Ján Slota.

Počet obyvateľov: 86.953 (1.1.1999), z toho 98 % Slovákov.
Zemepisná poloha: 49°15´ severnej šírky, 18°45´ východnej dĺžky. Vzdialenosť mesta od Bratislavy je
200 km. Žilina je najväčším mestom ležiacim na rieke Váh.
Rozloha: 80,03 km2

Poloha: Mesto leží v údolí rieky Váh v Žilinskej kotline, na sútoku Váhu s riekami Kysuca a Rajčianka. Výplň kotliny tvoria treťohorné sedimenty – zlepenec s vložkami mäkkých pieskovcov. Pozdĺž Váhu a Rajčianky sa tiahnú pomerne široké poriečne nivy. Nadmorská výška: 333 m n. m. - Námestie Andreja Hlinku; 345 m n. m. - Mariánske námestie

Počasie: Priemerná teplota vzduch dosahuje v januári – 4°C, v júli +18°C. Ročný priemer zrážok je 650 až 700 mm. Snehová pokrývka je 60 až 80 dní v roku.

HOSPODÁRSTVO:
V Žiline pôsobí množstvo významných podnikov. Najstaršími priemyselnými podnikmi sú textilná továreň Slovena (súkenka), ktorá začala pracovať v roku 1891, Považské chemické závody (1892), papierenský podnik Tento, a. s. (1906), drevárenska firma Drevoindustria (1907). Dôležitými podnikmi sú aj strojárenské závody ZVL (Závody valivých ložísk), Slov-Avia, podnik Elektrovod, potravinárske závody Laktis (Žilinské mliekárne), Peza (pekárne), Hyza (hydinárne) a mnohé ďalšie. Sídlia tu aj významné stavebné podniky, z ktorých Váhostav, a. s., je jedným z najväčších na Slovensku. V Žiline majú sídlo aj Slovenské energetické závody a elektrický závod Helios (dnešný rozvodný závod – vznikol v roku 1896).
Sídlia tu aj viaceré významné inštitúcie pre podporu podnikania a obchodu. DOPRAVA:
Žilina patrí medzi najvýznamnejšie dopravné uzly na Slovensku. Mestská hromadná doprava tu začala premávať v roku 1949. Dopravu tu zabezpečuje Dopravný podnik mesta Žiliny.

Dnes sú v Žiline
4 linky trolejbusovej dopravy o dĺžke 65,9 km a 13 liniek autobusovej dopravy o celkovej dĺžke 290,8 km.
V súčasnosti sa v rámci výstavby diaľničnej siete realizuje výstavba diaľničných privádzačov, čo veľmi zlepší dopravnú sieť v samotnom meste. Vedú tadiaľ aj významné železničné trate. Najviac rýchlikov premáva z Bratislavy do Košíc. Priame vlakové spojenia sú do Prahy, Varšavy, Moskvy a do Budapešti.
Približne 10 km západne od mesta sa nachádza Letisko Žilina v Dolnom Hričove. Letisko je vhodné na prevádzku lietadiel s kapacitou do 60 osôb. Pristávacia dráha je tu dlhá 1150 metrov. V budúcnosti sa uvažuje s rozšírením letiska.

ŠKOLSTVO:
Najvýznamnejšou školou je Žilinská univerzita, ktorá ma 7 fakúlt, na ktorých študeje viac ako 9000 študentov. Významné je štúdium informačných technológií a telekomunikácií.
Významnou školou je a Konzervatórium v Žiline. Patrí medzi najväčšie na Slovensku. Na škole pôsobí spevácky zbor.
V Žiline sú 4 gymnázia a veľký počet stredných odborných škôl.

Pri výchove žiakov zohráva dôležitú ulohu Základná umelecká škola Ladislava Árvaya, založená v roku 1927. Škola je jednou z najväčších svojho druhu na Slovensku. Hlavnou náplňou vyučovania je hra na hudobné nástroje, pohybová výchova atď.

KULTÚRA:
V Žiline pôsobí Mestské divadlo so súborom Maják s tvorbou zameranou pre mládež, dychovou hudbou Fatranka a folklórnym súborom Rozsutec. Tento súbor patrí k najkvalitnejším súborom na Slovensku.
Doma i v zahraničí je veľmi známe Bábkové divadlo, najstaršie profesionálne divadlo na Slovensku.
Mesto spolu s rôznymi inštitúciami poriada každoročne v júni Staromestské slávnosti, kde v kultúrnom programe vystupuje množstvo umeleckých telies zo Žiliny, ale i z okolia. Tradičné je aj Žilinské kultúrne leto. V minulosti tu žili a tvorili mnohí významní umelci napr. maliari Jozef Božetech Klemens, Ľudovít Fulla, Vincent Hložník, spisovatelia Ján Papp, Ján Frátrik, umelecký kníhviazač Ján Vrtílek a mnohí ďalší umelci.

HISTÓRIA MESTA:
Prvé stopy ľudskej existencie v žilinskom regióne pochádzajú zo staršej doby kamennej (20 000 rokov pred n.l.). Bohatšie osídlenie je doložené z mladšej doby bronzovej (1300-800 rokov pred n.l.), keď na tomto území žil ľud lužickej kultúry, ktorý sa zaoberal prevažne roľníctvom a chovom domácich zvierat. Napokon v 5. storočí nášho letopočtu sa aj v tomto regióne natrvalo usadzujú Slovania. Najstaršie písomné správy o tomto území pochádzajú z 13.storočia. Prvú z nich nájdeme v listine nitrianskeho župana Tomáša asi z r. 1208, napísanej v latinčine. Územie Žiliny sa v nej nazýva Terra de Selinan. V tomto storočí sa Žilina spomína aj ako usadlosť a neskôr dedina pod názvom Sylna a Žilina.

Prvá správa o Žiline ako meste pochádza z roku 1312.
V 14. storočí bola Žilina malým mestom a pozostávala len z niekoľkých ulíc a uličiek okolo štvorcového námestia. Pokiaľ ide o počet jej obyvateľov, zrejme ich nebolo viac ako 800-900. Napriek nízkemu počtu obyvateľov bola Žilina typickým stredovekým mestom - žili tu zámožní patricijovia (bývali väčšinou na námestí), remeselníci, ktorí tvorili strednú vrstvu a najnižšia, nemajetná, živoriaca sociálna vrstva - mestská chudoba.

SYMBOLY MESTA:
Erb Žiliny patrí k najstarším erbom nielen na Slovensku. Znak bol prvý raz použitý na listine z 8. marca 1379. Dvojkríž je byzatského pôvodu, vychádza z kresťanskej, cyrilometodskej tradície. Dvojkríž a hviezdy sú zlaté (žlté), podklad je olivovozelený.
Zástava a vlajka mesta pozostáva z dvoch rovnako širokých pásov, horný má zlatú (žltú farbu) a dolný olivovozelenú. V hornej časti je umiestnený už spomínaný erb mesta.
Pečať Žiliny okrúhleho tvaru vyplňuje mestský erb a po obvode kruhopis s textom SIGILLUM, CIVIUM. DE.ZILINA.
Farby mesta sú zlatá (žltá) a olivovozelená.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk