Rozloha - 1 098 581 km2
Hlavné mesto - Sucre
Štátne zriadenie - prezidentská republika
Obyvateľstvo - 8,6 milióna (7,1 obyv./km2)
Jazyky - španielčina, kečuánčina, aymarčina (všetky úradné)
Mena - 1 boliviano = 100 centavov

Bolívia sa nachádza v južnej Amerike. Jadro Bolívie tvorí bezodtoková andská náhorná plošina Altiplano de Bolivia v nadmorskej výške 3300 - 4000 m. Na západe je ohraničená Západnou Kordillerou a na severovýchode silno zaľadnenou Kráľovskou Kordillerou s najvyšším vrchom Illimani (6882 m. n. m.). Východ krajiny zaberajú rozsiahle nížiny a juhovýchod plošina Chaco Boreal. Na vnútornej náhornej plošine ležia jazerá Titicaca a Lago de Poopó vzájomne spojené riekou Desaguadero, ako aj rozsiahle zasolené panvy.

Bolívia má takmer výlučne tropické podnebie, rozloženie zrážok je však značne nerovnomerné - na severovýchode dosahujú 2000 mm, k juhozápadu ich množstvo klesá až na 200 mm. Na chladnej plošine Altiplano prší pomerne málo a smerom na juh zrážok ubúda. Priemerné teploty v La Paze kolíšu od 8°C v júli po 12°C v decembri. Na nížinách prevládajú savany a bušové porasty, v dolinách riek a na svahoch pohorí tropické pralesy. Indiáni tvoria asi 71% obyvateľstva, okrem nich žijú v Bolivii mestici, belosi a kreoli. Katolícke náboženstvo vyznáva 92,5%, zvyšok sú protestanti a bahá´í. Ľudia sa dožívajú v priemere 61 rokov, negramotnosť dosahuje 17%. V mestách žije 61% obyvateľov, 7% ľudí živorí pod hranicou biedy. Roku 1994 navštívilo Bolíviu 607,000 turistov a priniesli do krajiny 74 miliónov dolárov. Hlavnými turistickými cieľmi sú jazero Titicaca, Andy ale najmä pozostatky inkskej kultúry. Medzinárodné letiská sú v mestách La Paz a Santa Cruz.

Republika v strednej časti Južnej Ameriky

l, l mil. km2,7 mil. obyvateľov, 7 ob./km2, oficiálne Sucre (300 tis. ob.), ale sídlo vlády je v La Paz (l mil. ob.), španielčina a kečuánština, bolívijské peso = 100 centávov

Mestá:Cochabamba 300 tis. obyvateľov,Santa Cruz 250 tis. Oruro 200 tis. Potosí l60 tis.,

Pohoria: Západné, Východné a Stredné Kordillery (najvyšší vrchol Ancohuma 6919)

Jazerá: Poopó, Titicaca

Nerastné bohatstvo: cín, antimón, striebro, zlato, ropa, olovo, zinok, bizmut

Priemysel: ťažba nerastov – hlavne cínu, naftový priemysel, chemický, potravinársky

Poľnohospodárstvo: na primitívnej úrovni, pestuje sa cukrová trstina, káva, kukurica a ryža len pre vlastnú potrebu, chov hovädzieho dobytka a oviec, zásoby dreva

Doprava
Cestná - mimoriadne zaostalá, cestná sieť dlhá 40 tis. km
Železničná – má nízku výkonnosť, železničná sieť dlhá 4 tis. km
Lodná – rieky vytvárajú asi 25 tis. km vodných ciest, Bolíviu s Atlantickým oceánom spájajú prístavy La Plata, San Nicolás a Rosario v Argentíne.
Letecká – pomerne rozvinutá, Bolívia má 11 letísk, najväčšia letecká spoločnosť je LAB. Letiská: La Paz, Cochabamba.

Vnútrozemský štát
Leží uprostred Južnej Ameriky. Na západe krajiny sa tiahnu reťaze Ánd, sopečná Západná Kordillera (Nevado Sajama, 6542 m n. m.) a prevažne z usadených hornín budovaná Východná Kordillera s najvyšším vrchom krajiny (Jankho Uma, 6550 m n. m.). Obopínajú suchú náhornú plošinu Altiplano. Na nej sa nachádzajú slané jazerá (Poopó). Od Ánd na východ sa územie zvažuje cez vysočinu Yungas a klesá do Amazonskej nížiny na severe. Na juhu prechádza do nížin Gran Chaca. Bývalá španielska kolónia získala nezávislosť roku 1825. Krajinu pomenovali podľa Simona Bolívara, vodcu bojov za nezávislosť. Bolívia je bohatá na nerastné suroviny (zlaté, zinkové, strieborné, olovnaté a antimónové rudy, ďalej ropa a zemný plyn). Len ich časť sa dostáva na spracovanie a export. Popri štátom podporovanom spracovaní ropy, úprave rúd a výrobe kovov charakterizuje málo rozvinutý priemysel krajiny výroba potravín a spotrebného tovaru. Hlavný príjem pre obyvateľstvo plynie z poľnohospodárstva (cukrová trstina, bavlník, káva, citrusové plody). Rozšírený je chov lám, alpák, oviec a hovädzieho dobytka. Značné nelegálne príjmy zabezpečuje pestovanie a vývoz koky.

Bolí nás Bolívia?

Prezident padol, nech žije prezident. Masové vystúpenie bolívijského obyvateľstva zvrhlo nenávideného najvyššieho predstaviteľa i celý jeho kabinet. Dráma, počas ktorej museli prezidentský palác pred státisícmi demonštrantov chrániť zákopy a tanky, sa skončila pokojne. Aspoň relatívne. Nový prezident Carlos Mesa v deň prevzatia úradu totiž nielen odvolal vojská z ulíc hlavného mesta La Paz, ale prisľúbil aj, že pred „spravodlivosť bez pomstychtivosti“ budú musieť predstúpiť tí, ktorí sú zodpovední za smrť 60 ľudí v priebehu týždňov nepokojov. Prečo by však tieto iste dramatické udalosti mali bolieť nás?