Politika podporovaná Spojenými štátmi tak najprv viedla k zničeniu rôznorodosti bolívijskej ekonomiky – fakticky k zavedeniu „monokultúry“ koky – a potom sa tá istá politika (v podobe „vojny proti drogám“) obrátila proti jedinej zostávajúcej možnosti. O alternatívny spôsob prežitia pre bolívijských roľníkov sa, prirodzene, nestará.

Represia v Bolívii dosiahla „úspech“ – väčšina produkcie koky sa presunula do Kolumbie. V spotrebe drog v Spojených štátoch žiadna veľká zmena nenastala. Zato Bolívijčanom dnes nezostalo iné, ako sa postaviť sa na odpor.

Gringo v ringu

V júni 2002 vo voľbách takmer zvíťazila nová strana, Hnutie smerom k socializmu (MAS), vedená Evom Moralesom, predstaviteľom zväzu pestovateľov koky. MAS je koalíciou sociálnych hnutí, ktoré sa ostro stavajú proti privatizácii a korporačnej globalizácii. Americké veľvyslanectvo varovalo, že ak MAS vyhrá voľby, dočká sa Bolívia tvrdej odplaty. Napriek tomu získal MAS takmer 21% hlasov, len asi o dve percentá menej, ako strana odstúpivšieho prezidenta.

Tým sa stal spomínaný Goni, multimilionár s konexiami v biznise a banskom priemysle. Je známy tým, že hovorí po španielsky s výrazným americkým prízvukom, pre ktorý je známy ako „gringo“. Napriek svojej menšinovej vláde sa Goni pustil do agresívneho neoliberálneho programu - a na ten doplatil.

V reakcii na masové nenásilné povstanie sa Goni pokúsil získať podporu svojich koaličných partnerov, vďaka ktorej by mohol vyhlásiť výnimočný stav. „Prezident a jeho najbližší spojenci si spočítali, že ak zabijú tristo-štyristo vodcov opozície, intelektuálov a študentov a zatknú ďalších tisíc-tisícdvesto, podarí sa im krajinu „spacifikovať“. Masaker v pinochetovskom štýle by však bol zrejme vylúčený, keďže významný prúd vo velení armády si uvedomuje demokratickú povahu požiadaviek ľudového hnutia a bol by radšej, keby zahynul minister obrany. Výnimočný stav s masovým zabíjaním a zatýkaním by mohol armádu poľahky rozdeliť“ (odborník na Bolíviu Forrest Hylton).

Spojené štáty podporovali Goniho bezvýhradne. Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA vyhlásil, že jeho krajina „nebude tolerovať prerušenie ústavného poriadku a nepodporí žiadny režim, ktorý by bol výsledkom nedemokratických prostriedkov“. Toto sú tie isté Spojené štáty, ktoré len pred niečo vyše rokom (v apríli 2002) schválili vojenský puč proti venezuelskému prezidentovi Hugovi Chávezovi. Opozícia vtedy zastrelila niekoľkých Chávezových stúpencov a obviňovala z toho jeho ozbrojené sily. USA sa pridali k hlasom, že Chávez by mal na seba zobrať zodpovednosť a odstúpiť. No hoci Goniho režim bol nepochybne zodpovedný za to, čo Chávezovi nikdy nemohli dokázať, v tomto prípade už USA nástojili na tom, že nepodporia režim „vzniknutý nedemokratickými prostriedkami“...

Čo teraz?

Po Goniho odstúpení USA síce s kyslým úsmevom uistili nového prezidenta Mesu o svojej podpore, no neodpustili si prejav ľútosti nad okolnosťami, ktoré Sáncheza de Lozadu donútili k demisii a do neba ho vychválili.

Nateraz sa situácia v Bolívii utíšila. Nový prezident však už stihol vyhlásiť, že program klčovania koky sa nijako podstatne neobmedzí, zatiaľ čo predák hlavnej indiánskej odborovej centrály varoval, že ak sa niektoré plány predchádzajúcej vlády nezrušia, do deväťdesiatich dní nastanú nové demonštrácie.

Bolívia je po Argentíne a Ekvádore ďalšou latinskoamerickou krajinou, kde nespokojnosť s vládnou politikou vyvrela až do ľudového - nenásilného - povstania. Ani v jednej z týchto krajín sa ešte nič neskončilo. Latinskoamerický kontinent a jeho odpor voči súčasnej forme politiky, ktorá u nás práve naberá plné obrátky, nám ešte poskytne veľa poučení.