Stupava
Stupava ako mestecko sa spomína už roku 1269, teda prvýkrát je o nej písomný záznam. Materiálne doklady o osídlení tohto územia sú ovela staršie a územie je nepretržite osídlené od cias neolitu. Striedali sa tu dobyvatelia a bojovníci s rolníkmi, ktorí zveladovali tento kúsok zeme, zakladali svoje rody, stavali si obydlia, chrámy, žili a pracovali s myšlienkou na budúcnost.
Pecat svojho života a práce vtlacili do tejto zeme, ktorej sme dedicmi. Krásna prírodná scenéria, kultúrne a historické pamiatky, ludové tradície, viera a predovšetkým pracovití, vzdelaní a talentovaní ludia, mladá generácia ako nádej pre budúcnost.
OKRES: Malacky
KRAJ: Bratislavský
POLOHA: Stupava sa rozprestiera medzi Západnými svahmi malých Karpát a Južnou castou Záhorskej nížiny.
Zemepisná šírka: 48stupnov a 16 minút s.z.š.
Zemepisná dlžka: 170stupnov a 2minúty v.z.d.
Mesto Stupava má výhodnú polohu z viacerých hladísk. Približne za 20 minút autom sa dostanete do hlavného mesta Slovenska Bratislavy. Okresné mesto Malacky, ležiace na opacnej strane ako Bratislava je vzdialené od Stupavy 17 km.
Stupava je pomerne blízko aj k hranicným priechodom do Rakúska a Ceskej republiky. Do Rakúska sa môžete dostat cez hranicný priechod Angern, (smer Záhorská Ves), ktorý ponúka atraktívny prevoz kompou, alebo cez iné priechody v Bratislave a okolí. Do Ceskej republiky sa najrýchlejšie dostanete dialnicou (smer Malacky).
HORNINY: štrky, piesky, vápenec
POVRCHOVE CELKY: Malé Karpaty, Záhorská nížina
PODNEBIE: relatívne suchá a teplá klíma
VODSTVO: niva Moravy
PODY: menej úrodné pôdy -kvôli naviatemu piesku. Na Chvojníckej pahorkatine sa naviala spraš.
RASTLINSTVO: V Stupave kvôli neúrodnej pôde rastú zväcša iba borovicové lesy. Mesto je zo všetkých strán ovencené lesmi. Ich súcastou priamo v centre mesta je Stupavský park, ktorý dobudovali poslední majitelia kaštiela Károlyiovci. Súcastou parku je pagaštanová aleja, ktorou sa prechádza do Obory a Malých Karpát. Pri inventarizácii v roku 1968 boli zaevidované niektoré ojedinelé a vzácne druhy stromov – jedla Nordmanová, pagaštan cervený, cypruštek Lawsonow, cypruštek hrachonosný, ginko dvojlalocné, borievka cínska, borievka virginská, borovica hladká-vejmutovka, borovica cierna, katalpa bignoniovitá, laliovník tulipánokvetý, platan západný, sofora japonská, tavolník van Houtteov a rad dalších. Záhorie a jeho hubársky chýr sú známe medzi obyvatelmi nielen Bratislavy a jej najbližšieho okolia, ale prenikli už aj smerom na východ Slovenska. Na vápencovom podklade nedalekého Borinského krasu sa koncom teplej a vlhkej jari zvyknú objavit prvé hríby – "dubáky". Táto najznámejšia a najžiadanejšia jedlá huba oblubuje buciny i dubiny a nezriedka ju možno nájst aj v smrecine. Pravda, týchto hríbových krásavcov (lat. názov Boletus) je niekolko druhov. Sú medzi nimi aj jedovaté a nejedlé druhy, ktoré ale – ako všetky vyššie rastliny - treba chránit.
ŽIVOCÍŠTVO: Z raticovej zveri je v Stupave najpocetnejšie zastúpená diviacia a srncia zver. Diviaky sa lovia od 16. júla do 15. januára. Lov na diviaky je individuálny, oblúbené sú aj spolocné polovacky. Lesy v okolí Stupavy sú bohaté na danciu a muflóniu zver, ktorá sa loví od 1. augusta do 31. decembra. Po celý rok je povolený lov na líšky, z menších šeliem sa tu vyskytuje kuna lesná a kuna sklaná, tchor tmavý, lovia sa od 1. decembra do konca februára. V kraji najväcšia šelma - jazvec sa loví od 1. septembra do konca novembra. Z drobnej zveri je tu hojne zastúpený zajac a bažant, lovia sa v novembri a decembri a to len na spolocných polovackách. Jarabice sa v stupavskom revíre nelovia. Od 16. septembra do 15. januára sa poluje na hus divú a siatinnú. Kacica divá (ostatné druhy kacíc sú celorocne chránené) sa loví od 1. septembra do konca januára. S príchodom jari sa poluje na sluku lesnú, ktorá sa loví od 16. marca do konca apríla. Nachádzajú sa tu v hojnom pocte rôzne druhy pernatých dravcov – jastrab velký a malý, myšiak lesný a severský, sokol myšiar, ale aj vzácny druh sokola – sokol rároh.
CHRÁNENÉ ÚZEMIA:
Chránená krajinná oblast Malé Karpaty
CHKO bola vyhlásená v roku 1976, výmera chráneného územia je 65 504 hektárov. Územie zacína na lavom brehu rieky Dunaj Dunajskou bránou a tiahne sa severovýchodným smerom v dlžke 100 kilometrov až k Novému Mestu nad Váhom. Súcastou pohoria sú druhohorné komplexy s krasovými jaskynami. Známy je borinský, plavecký, dobrovodský a cachtický kras s pocetnými jaskynami. Borinský kras predstavuje krasové územie, ktoré sa rozprestiera na ploche 14,6 ha. Zahrnuje mnoho krasových javov, jaskýn (sú neprístupné), vyvieraciek, najmä Borinskú a Pajštúnsku vyvieracku, údolie Prepadlé a Medené Hámre. Prírodnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1995 je Velké Prepadlé. Ochrana ponornej fluviokrasovej jaskyne, nachádzajúcej sa v doline Prepadlé. Jaskyna má dlžku 597 metrov, hlbku 70 metrov, je významná z geologického, geomorfologického a hydrologického hladiska (aktívny vodný tok). Verejnosti nie je prístupná. Prírodná rezervácia Pod Pajštúnom vyhlásená v roku 1984 s rozlohou 148 hektárov. Ochrana je zameraná na zachované lesné spolocenstvá v tretom a štvrtom vegetacnom stupni na plochom vápencovom chrbte, s prevahou bukov, dubov a líp. Na vrchole chrbta sa okrem skalných foriem vypína zrúcanina hradu Pajštún.
