HISTÓRIA MESTA:
Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvatelmi boli Kelti. Neskôr sa toto územie stalo barbarským susedom Rímskeho impéria. Pri dobývaní Európy sa Rimania zastavili na strednom toku Dunaja. Na obsadenom území vznikla provincia Panónia. Z dnešného územia Slovenska bola jej súcastou len zadunajská cast Bratislavy. Aj na druhej strane rieky vybudovali niekolko vojenských táborov a civilných stavieb. Pozornost venovali predovšetkým zabezpeceniu hranicného pásma zvaného Limes Romanus. Prvým miestom na slovenskom brehu, ktoré Rimania obsadili bol zrejme Devín. Noha rímskeho legionára sem vstúpila už v dobe Octaviana Augusta. Aktivita Rimanov výrazne vzrástla pocas tzv. markomanských vojen (160-180). Vtedy zrejme vznikla velká pevnost v Iži pri Komárne a menšia stanica v Stupave. Postavili ju na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Miesto si vybrali vdaka jeho strategickej polohe na trase dôležitej obchodnej Jantárovej cesty. Z pevnosti kontrolovali velkú cast Záhoria a Bratislavskej brány. V prípade potreby nebolo problémom nadviazat vizuálny kontakt (napr. ohnovými signálmi) s Carnuntom, vzdialeným asi 30 km. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70x70 metrov. V strede stála velitelská budova s 20 miestnostami a ústredným dvorom – átriom. Pobyt legionárov dokazujú nálezy zbraní, zbytky krúžkového panciera. "Civilný" život dokumentuje keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. Na lokalite prebieha v súcasnosti dlhodobý archeologický výskum s cielom vybudovat múzeum v prírode. Zatial nie je v teréne prezentovaná žiadna cast zachovanej architektúry.
Nasledovalo trvalé osídlenie Slovanmi, o com svedcia i nálezy slovanského pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6. - 9. storocia. Pohrebisko sa nachádza v miestnej casti Mást. Výskum pohrebiska dokladá nielen úroven vcasnostredovekej materiálnej kultúry a remeselnej úrovne, ale i sociálnu a spolocenskú diferenciáciu spolocnosti. Podla keramiky a pohrebných obradov je evidentné, že išlo o slovanské populácie bez zásahu staromadarských prvkov do ich materiálnej kultúry, kontinuálne prežívajúcej aj po príchode Madarov na stredné Podunajsko.
Na prelome 10. a 11. storocia vzniká Uhorský štát. Belo IV., uhorský král, v darovacej listine po prvýkrát spomína Stupavu v roku 1269 pod názvom Ztumpa. V druhej polovici 13. storocia bol na území Stupavy vybudovaný Stupavský kamenný hrad, neskôr známy pod menom Pajštún ako sídlo pajštúnskeho a stupavského panstva. Majitelia hradu sa neskôr prestahovali do pohodlnejšieho kaštiela v Stupave, ktorý vlastnil rod Pálfiovcov. Poslední majitelia Károlyiovci ho opustili v roku 1945. Vdaka svojej mimoriadne výhodnej polohe bolo mestecko od svojho založenia významným strediskom a križovatkou obchodných ciest. Miestne trhovisko a slávne trhy boli známe v celom okolí a práve pre túto skutocnost v mestecku vznikla tridsiatková stanica, kde sa vyberal poplatok za prevážaný tovar v sume troch percent z ceny tovaru. Obyvatelia sa zaoberali najmä polnohospodárstvom, chovom domácich zvierat, rybárstvom, prácou v lesoch, pálením vápna a dalšími remeslami a obchodom. Najdôležitejšími plodinami boli lan a konope, z nich sa lisovaním získaval olej. Mlyny na lisovanie tzv. stupy boli postavené na Stupavskom potoku. Polnohospodárska výroba už v 16. storocí umožnila vznik pivovaru, neskôr vznikla aj papieren a valcha, v 19. storocí bola vybudovaná škrobáren. Zaciatkom 20. storocia vznikajú cementáren, konzerváren a pálenica.
ZNÁME OSOBNOSTI OBCE:
Keramikár Ferdiš Kostka
Koncom 18. storocia sa v Stupave usadil džbankársky majster Štefan Putz, ktorý priniesol do obce znalost výroby habánskej keramiky, spocívajúcej na výrobe technicky dokonalejšej keramiky polievanej olovnato-cinicitými polevami, oznacovanej aj termínom "majolika" alebo "fajansa". O dobré meno tejto dielne sa postarali aj Putzovi nasledovníci – Ján Kostka a Ferdinand. V slávnej tradícii pokracoval Ferdiš Kostka (1878-1951). Venoval sa okrem tradicnej výroby aj figurálnej tvorbe, ktorá ho preslávila doma i v zahranicí. Stal sa prvým národným umelcom v histórii CSR. Jeho diela možno obdivovat nielen v rodnom dome v Stupave (od roku 1968 je tu zriadené múzeum), ale i v zbierkach múzeí v Bratislave a zahranicí. Rozsiahla zbierka z tvorby Ferdiša Kostku, originálne zariadenie, nástroje a vybavenie dielne i domu keramikára so zachovanou pecou na vypalovanie keramiky, ktorá je jedinou zachovanou habánskou pecou v strednej Európe. Múzeum je v prevádzke. Telefónne císlo: 02/65934882 Adresa: Múzeum F. Kostku, ul. F. Kostku 25
ŠPORT:
Osobitnou kapitolou života mesta je šport. V posledných rokoch významné jubileá oslávili športové kluby – hádzanársky a futbalový. Bohatá história týchto klubov svedcí o masovom športovaní pod vedením Telovýchovnej jednoty Tatran Stupava. Po roku 1989 zaznamenal rozvoj i tenis a Tenisový klub vdaka výborným podmienkam zaznamenáva najväcší rozvoj. Pre záujemcov je k dispozícii 10 antukových tenisových kurtov a 3 kurty v tenisovej hale s celorocnou prevádzkou. Denne je k dispozícii aj tenisový tréner. Spomínané tenisové kurty v areáli Park Hotela sú miestom významných stretnutí medzinárodného významu. Ku tradicným podujatiam patria tenisové turnaje ETA – medzinárodný halový turnaj žien a Medzinárodné majstrovstvá OPEN SLOVAK – seniori
