Veľký čínsky múr

Veľký čínsky múr (Wan–li Čchang–čchen = Múr dlhý 10 000 li / 1 li = 576 m) — predstavuje obranný systém pôv. pred kmeňmi Siung–nu (podmanenými Číňanmi až v rokoch 128–38 pred n. l.), neskôr pred nájazdmi Hunov, Tobov, Mongolov a Mandžuov. Tiahne sa hrebeňmi pohorí Jan Šan a Jin Šan pripomínajúc chrbát draka, kt. vidieť ako jedinú stavbu až z kozmu; cez provincie Liaoming, Hebei, Shanxi, Shaanxi a Gansi a 2 autonómne oblasti — Ningia Huizu Zizhiqu a Vnútorné Mongolsko (Nei Mongol Zizhiqu).
Prvé múry postavili už v 7. stor. pred n. l. v štáte Čou (Zhou, 770—481 pred n. l.) v období, keď ešte na území Číny bolo viac menších štátov. Celková dĺžka múrov — obranných valov Čou dosiahla cca 500—600 km. Tento príklad nasledovali ďalšie štáty — Wei, Chcao, Chan, Čchin, Čchi, Čun–Šan. Postupne na báze zemných valov vybudovali do r. 214 pred n. l. až 700 km múrov. Severný dlhý múr Jenov postavili okolo r. 290 pred n. l., Severný dlhý múr Čaou okolo r. 300 pred n. l. Okrem týchto opevnení postavili v poludníkovom smere okolo r. 353 Dlhý múr Wejov, kt. nadviazal na múr lemujúci púšť Ordos od Wuyuanu po Ťin–čcheng. Napriek týmto opatreniam Siung–nuovia vpadli v r. 315 pred n. l. až na územie štátu Čchin a v r. 201 pred n. l. do štátu Čung–Šan. Tieto udalosti viedli k tomu, že zjednotiteľ Číny — prvý cisár Čchin Š’chuang–ti Čeng, začal od r. 221 pred n. l. systematicky spájať obranné valy a budovať Veľký múr so strážnymi vežami od zálivu Liaodong na vých. až po pevnosť Tun–chuang za Gansuským koridorom, kt. sa cisárske vojská zmocnili v r. 117—115 pred n. l. Na východe Veľký múr dnes končí baštou postavenou v mori v meste Shanghaiguan. Opevnenia vzrástli, keď v r. 280 dynastia Jin (Ťin, 265—420) opäť zjednotila Čínu a najmä po r. 589, keď Sui/Suej Wen (Jang Ťien) zjednotil Čínu. Veľké múry však neodolali nájazdom Tobov (386—397, 507) a ani Mongolov, kt. si v rokoch 1211—1234 podmanili ríšu Ťin a v roku 1279 na čele s Kublajchánom vyvrátili ríšu Song. Počas Veľkého chanátu sa Veľký múr začal rozpadať. Zreštaurovanie a spevnenie Veľkého múru (obloženie kamennými kvádrami do dnešnej podoby) sa začalo po ukončení nadvlády Mongolov a nástupe dunastie Ming (1368—1644). V 15. stor. už Veľký múr dosiahol dĺžku 2200 km, pričom jeho základy boli spravidla 7 m širové a steny spolu s cimburím 9 m vysoké. Na hornej časti múru viedla 3—5 m široká cesta, kt. mala aj hospodársky význam. Na výstavbu použili hlinu, opracované i neopracované kamene a tehly.

Nad múrom čnelo asi 60 000 (dnes 20 000) hranolových veží vysokých 11—12 m. 14 strategických brán dosahovalo výšku dvoch poschodí, pričom na ne umiestnili delá. Ríša dynastie Ming sa rozpadla, keď jej generál Wu Sangui vpustil cez bránu Shanghaiguan do Číny Mandžuov. Brány vybudovali najmä pri mestách a karavánových cestách. Na niekt. častiach múrov sa zachovali basreliéfy. Veľkých múrov bolo v Číne najmenej 7. Ich zbytky sú v 16 provinciách. Múry spolu dosahovali dĺžku až 62 000 km, pričom Vonkajší čínsky múr s dĺžkou 7315 km prekonal všetky ostatné. Súvislá línia múru dosahovala 2700 km. Celý múr s výbežkami a paralelnými valmi podľa meraní v rokoch 1979—85 dosahuje 9980 km. Severne od Beijingu (Pekingu) sa múr člení na dva múry, kt. sa spájajú až blízko Žltej rieky. Potom pretína dvakrát rieku a pokračuje ďalej na západ až k mestu Yumen, pričom severne od mesta Lanzhou ho na určitom úseku nahrádza Žltá rieka. Ďalší úsek až k západnej hranici provincie Gansu, k uvedenému priesmyku, sa nezachoval. Bol starší a pochádzal z čias vlády dynastie Han (Chan/Čan 206 pred n. l.–220 n. l.). Pôvodný múr z čias dynastie Čchin (Qin) sa tiahol od hraníc s Kóreou k Žltej rieke a odtiaľ na juh a juhozápad k mestu Lanzhou až po Gansuský koridor. Podľa výpočtov sa uvádza, že na výstavbu sa použilo 180 miliónov m3 kameňa a odpracovalo 700 mil. hodín, pri kt. sa umorilo k smrti vyše 1 mil. ľudí. Múr neslúžil len obranným účelom, ale aj ako dopravná tepna a v piesčitých oblastiach ako vetrolam. Dnes je Veľký múr, kt. v 17. stor. stratil svoju obrannú funkciu sprístupnený verejnosti 70 km severozápadne od Beijingu (Pekingu) v Badalingu, ďalej 90 km severovýchodne od Beijingu v Mutianyu a 110 km od Beijingu v Simatai (cca 3000 m s 35 vežami); okrem toho na východe v meste Shanhaiguan a na západnom konci v provincii Gansu.