Machu Picchu
- Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Machu Picchu (vyslov: maču pikču; po kečuánsky: Machu Pikchu Starý vrch), známe aj ako Stratené mesto Inkov je mesto, ktoré vytvorili Inkovia, vo výške 2430 m n. m. na horskom hrebeni nad údolím Urubamba v Peru asi 70 km severne od Cusca.
Mesto objavil 24. júla 1911 havajský rodák Hiram Bingham spolu so svojím sprievodcom Melchorom Arteagaom v husto porastených peruánskych Andách. Nachádza sa na východných svahoch Ánd v južnom Peru, 112 km severozápadne od vtedajšieho hlavného mesta „ríše Slnka“ - Cuzco vo výške 2350 metrov nad morom pri vstupe do údolia rieky Urubamby. Obklopujú ho dve pohoria - Machu Picchu a Huayna Picchu.
Hiram Bingham sa o stratenom meste dozvedel náhodou z ústnych legiend starých Indiánov. Od National Geographic Society a Yaleovej univerzity v USA získal peniaze, vrátil sa do džungle v Peru spolu s celou expedíciou amerických archeológov a antropológov. Mesto z údolia nebolo vidieť, vchod bol už dávno zničený, pravdepodobne zemetrasením. Po namáhavom strmom a tropickou vegetáciou zarastenom svahu vystúpili na Machu Picchu, kde objavil početné rozvaliny starobylého mesta zarastené trávou, obklopeného terasovitými políčkami a rozdeleného na chrámovú a obytnú štvrť.
Stratené mesto nazval kečuánskym jazykom - Machu Picchu (Starý vrch). Netušil, že jeho objav raz UNESCO vyhlási za svetové kultúrne dedičstvo.
Pôvodný názov Machu Picchu sa už zrejme nikto nedozvie. Mesto Inkovia postavili ďaleko od kráľovských ciest „ríše Slnka“ okolo rokov 1460 - 1470. Vtedy prekvitajúca civilizácia Inkov bola najsilnejším štátom predkolumbovských čias. Rozprestierala sa od dnešnej severnej Argentíny a Čile cez Bolíviu a Peru až po Ekvádor.
Machu Picchu nemalo administratívnu, vojenskú ani obchodnú dôležitosť. Prečo mesto Inkovia postavili, nikto nevie. Historici sa dohadujú, že chceli byť bližšie k svojmu božstvu - Slnku, pričom v meste žili najkrajšie ženy, ktoré sa s ním zosobášili. Dokazuje to i 136 kostier, prevažne žien, ktoré na mieste našli americkí archeológovia. Možno sa jednalo o "ajillas", ako sa hovorilo mladým dievčatám, špeciálne vybraným pre slnečné rituály. Išlo o kráľovské a kultové sídlo, ktoré sa vybudovalo pravdepodobne počas vlády Pachacutiho.
Architektúra
Všetky stavby na Machu Picchu sú postavené v klasickom inckom architektonickom štýle s leštenými stenami pravidelného tvaru. Inkovia boli majstrami techniky nazývanej ashar, ide o spájanie mohutných blokov kameňov bez použitia malty tak, že medzi jednotlivé bloky nemožno vložiť čepeľ noža. Celý priestor je zložený zo 140 stavieb vrátane chrámov, parkov, rezidencii a obranných útočisk, ktoré sú navzájom pospájané kamennými chodníkmi a schodmi. Dodnes sa tu nachádzajú funkčné vodné fontány prepojené s kanálmi, ktoré slúžili ako zavlažovací systém.
Machu Picchu je vybudované bez použitia železných nástrojov, ťažných zvierat a malty. Pravdepodobne slúžilo ako útočisko pre viacerých Inkov, ktorí sa tu utiahli po krutom prenasledovaní a vraždení svojho národa, a zabití vládcu Atahualpu, pod vedením jeho brata Capaca.
V centre mesta sa nachádza chrámový komplex s najkrajším kamenným výtvorom - pyramídou nazývanou Chrám Slnka, jej najvyšším bodom je slávna posvätná plošina - žulový monolit Intihuatana, v jazyku Kečuáncov "miesto, na ktorom je pripútané Slnko". Slúžila ako hodiny a ukazovala obdobia rovnodenností ako aj ďalšie významné opakujúce sa javy na nebeskej sfére. Na poludnie 21. marca a 21. septembra stĺpy stojace v bezprostrednej blízkosti monolitu prestali vrhať tieň. Intihuatana slúžila aj na rituálne a náboženské účely. Susedia s ňou dva jednoduché chrámy - Chrám troch okien a Hlavný chrám.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie