Nemalou mierou k tomu prispel vznik mnohých priemyselných podnikov, finančných a peňažných ústavov i dokončené železničné spojenie so Žilinou. V meste sa i počas prvej Československej republiky rozvíjal najmä odevný a potravinársky priemysel. V 60. rokoch sa začalo v meste profilovať významné odvetvie - výstavníctvo. Trenčín je v súčasnosti mestom, ktoré poskytuje návštevníkom bohatú ponuku kultúrnych a historických pamiatok a veľký počet spoločenských podujatí. Táto ponuka prispieva k rozvoju mesta a činí z neho významné centrum cestovného ruchu. Poklady Matúša Čáka a spomienky na mocného oligarchu pretrvali aj v mnohých legendách. Povesť o Matúšovom poklade, ukrytom spolu s mŕtvym veľmožom niekde na Trenčianskom hrade alebo v jeho okolí, po stáročia vzrušoval ľudskú predstavivosť. Jeho hrob sa totiž nikdy nenašiel. O utajenie sa mohol postarať aj sám Matúš vo vedomí, že nemá nástupcu, alebo že jeho hrob sa ocitne v rukách nepriateľov. Navyše bol aj kacírom, nad ktorým bol vyhlásený verdikt. Možno, že jeho služobníci ho nenápadne pochovali a potom zahynuli pri dobývaní Trenčianskeho hradu.
Trenčín leží na styku Biekych Karpát a Strážovských vrchov v trenčianskom prelome na nive a nízkých terasách Váhu. Patrí k teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti s priemernou ročnou teplotou 8-9 0C, s priemerným ročným úhrnom zrážok 650 a 700 mm.
V meste Trenčín žije 59036 obyvateľov. Z toho je 28448 mužov a 30588 žien. Hustota osídlenia je 760 obyvateľov na km2. Rozloha je 8199,70 ha.
Trenčín je jedným z mála miest, ktoré sa môžu popýšiť veľkým množstvom kultúrnych pamiatok. Medzi dominanty mesta patrí Trenčiansky hrad. Nachádza sa na vápencovom brale, na ktorom je priamo pod delovou baštou vytesaný slávny rímsky nápis o víťazstve Rimanov nad Kvádmi pri osade Laugaricio, pochádzajúci z roku 179. Hrad je postavený na mieste slovanského hradiska a od 11. storočia bol kráľovským strážnym hradom. Najstarším objektom je pravdepodobne románska rotunda, ktorej zvyšky sa nachádzajú na hornom nádvorí. Matúšova veža pochádza z 11. storočia a do dnešnej podoby bola prestavaná za vlády Matúša Čáka koncom 13. storočia. K veži prilieha súbor pôvodne gotických palácov: Matúšov (dnes neexistujúci), Ľudovítov, Barborin, a palác Zápoľských. V dolnej časti hradu dominuje delová bašta, kaplnka, a najmä povestná Studňa lásky, ku ktorej sa viaže legenda o láske Turka Omara ku krásnej Fatime. Návštevníkov upúta aj objekt kasární a Hodinová veža.


Trenčiansky hrad

Na Ulici Matúša Čáka sa nachádza opevnená stavba rímskokatolíckeho kostola Narodenia Panny Márie. Z gotickej stavby spomínanej začiatkom 14. stor.