Obidve jazera spája rieka Niagara, ktorá cez strmý prah padá z päťdesiatmetrovej výšky a vytvára vodopády široké viac ako tisíc metrov. Ontarijská nížina na severozápad od Niagarských vodopádov predstavuje územie tvarované ľadovcom, pokryté predĺženými pahorkami vytvorenými z horninového materiálu, ktorý tu zanechal ustupujúci pevninský ľadovec. Na severovýchod odtiaľ sa rozprestierajú nížiny Ottavského údolia a južného Quebecu. Na východ od Quebecu leží oblasť, ktorá je známa ako Apalačská Kanada, v ktorej sa nachádzajú provincie New Brunswick, ostrov princa Edwarda (Prince Edward Island), Nové Škótsko (Nova Scotia) a ostrov Newfoundland. Horské chrbty tu vznikli vrásnením starších hornín, ktoré boli následne obrusované ľadovcom a drsným podnebím. Najvyššie pohoria sú Notre Dame, ktoré sa rozprestiera severovýchodne od Quebecu pozdĺž širokého ústia rieky Sv. Vavrinca, a Long Range Mountains na ostrove Newfoundland. Na juhozápad od kanadského štítu a Hudsonovho zálivu ležia Veľké planiny – rozľahlé priestory v tvare trojuholníka, ktoré pokrývajú stred krajiny a zaberajú asi pätinu jej rozlohy. Manitobská nížina je popretkávaná sieťou jazier, väčšina z nich sú pozostatky obrovského jazera, ktoré celú túto oblasť pokrývalo v dobe ústupu posledného ľadovca. Ľadovcové a riečne usadeniny s pomocou vetra dali základ úrodným pôdam prérií, na ktorých sa pestuje prevažne pšenica.

Na západe oblasti jazier sa zdvíha členitejší nízky chrbát Manitobského prahu (Manitoba Lowland), za ktorým sa rozprestiera kopcovitý terén Saskatchewanskej planiny (Saskatchewan Plain). Valiaca voda, z roztápajúcich sa ľadovcov, prerazila v zemi široké riečne korytá so strmými brehmi. Smerom na západ, v provincii Alberta, terén ďalej stúpa. Aj v tejto oblasti pohyb ľadovca spôsobil veľkú eróziu a vytvoril zvlnenú náhornú plošinu. Na západ od veľkých planín sa tiahnú kanadské Skalnaté hory (Rocky Mountains) až k samotnému pobrežiu Tichého oceánu. Toto mohutné pásmo je široké asi 800 kilometrov, dlhé približne 2000 kilometrov a tiahne sa od Aljašky cez územie Yukonu, západnú Albertu až do Britskej Kolumbie a ďalej do USA. Jeho západná vetva tvorí divoké Pobrežné vrchy (Coast Mountains) dosahujúce výšku až 4000 m. Medzi ním a Rocky Mountains na východe je široké pásmo veľhorských náhorných plošín (Yukon, Stikine, Nechako a Fraser Plateau). Východná vetva začína na severe pohorím Mackenzie a pokračuje k juhovýchodu vlastnými Skalnatými horami s radom mohutných štítov z mladších hornín vysokých takmer 4000 m (Mount Robson 3954 m) na hraniciach Britskej Kolumbie a Alberty.