Prevažuje lov lososov a zberačstvo.

4.2.3.1.2 Inuiti

Inuiti žijú prevažne na sever od hraníc lesa za polárnym kruhov a na arktických ostrovoch. Hlavné skupiny Inuitov sú: Inuiti žijúci v ústi rieky Mackenzie, Medení Inuiti okolo Korunovačného zálivu (Coronation Gulf), Inuiti žijúci n aBaffinovom ostrove, na ostrove Southampton a na Melvilovom polostrove a labradorskí Inuiti, žijúci na severnom pobreží Labradoru a na polostrove Ungava. Inuiti veria vo všadeprítomné duše, ktoré majú moc ukradnúť chorému človeku dušu a zapríčiňujú choroby a bolesti. Šaman za účelom uzdravenia podniká magický duchovný let do duše človeka. Niektoré kmene uznávajú aj konvenčné božstvá, napr. Sednu, bohyňu mora a Silu, boha, ktorý ovláda slnko.

Životný štýl Inuitov vyplýva z geografickej polohy oblasti, ktorú osídľujú. Hlavnou aktivitou je rybolov, lov mrožov a tuleňov. Žijú v usporiadaných dedinách. Z etnografického hľadiska je výskum inuitskej spoločnosti stále na prahu svojej systematizácie. V poslednom období vystupuje do popredia problém zachovania autochtónnej inuitskej spoločnosti a kultúry v globalizovanom svete 21. storočia.

1. apríla 1999 bola vytvorená autonómna oblasť Nanuvat (inuitsky „Naša zem“), ktorá sa rozkladá na väčšine územia Severozápadných teritórií a má rozlohu 2,2 mil. km2. Obýva ju 25 000 obyvateľov (85% Inuiti) v 28 obciach. Správnym strediskom je obec Iqualit (4 500 obyv.) na Baffinovom ostrove. Inuiti upustili od svojich historických práv na vlastníctvo severných území Kanady. Dohoda podpísaná s kanadskou vládou v roku 1993 im zaručuje ekonomické práva vrátane ťažby na území o rozlohe 350 000 km2. Vo februári 1994 bolo zvolených 19 členov Národného zhromaždenia (15 Inuitov). Predsedom vlády, ktorá spravuje rezorty školstva, spravodlivosti, sociálnych záležitostí, bytovej politiky a miestnej správy sa stal advokát Paul Okalik (nar. 1965). Nezamestnanosť činí 22% a viac než polovica obyvateľstva nedosiahla 20 rokov. 4.2.3.2 Prisťahovalci

Ide o ľudí mnohých národnostných skupín, ktorých predkovia sa do Kanady prisťahovali prevažne v 18.-20. storočí. Vo väčšine prípadov dôvodom pre imigráciu do Kanady bola nutnosť hľadať lepšie sociálne podmienky ako ponúkala domovská krajina. Okrem nemajetných občanov imigrovali do krajiny aj vyznávači perzekvovaných a prenasledovaných náboženstiev. Najmä v období studenej vojny bola motiváciou pre prisťahovanie sa do Kanady občianska nesloboda v krajinách ovládaných totalitnými režimami. Najväčšiu zložku prisťahovalcov tvoria národnosti prebývajúce v štátoch, ktoré Kanadu kolonizovali (Angličania, Škóti, Íri, Walesania, Francúzi).