Bol medzi nimi Henry Hudson z Anglicka (1550 – 1611), Jacques Cartier z Francúzska (1491 – 1557), ktorý údajne Kanadu pomenoval a jeho krajan Samuel de Champlain (1567 – 1635), ktorý sa nazýva otec Nového Francúzska. Cartier podnikol do Kanady tri výpravy (1534, 1535- 1536, 1541), z ktorých epochálneho významu bola najmä druhá v poradí, kedy oboplával Newfoundland, dostal sa do ústia rieky Sv. Vavrinca a pristál na mieste dnešného Quebecu. Ďalšie geografické poznatky zaobstaral svojou plavbou pozdĺž pacifického pobrežia Sir Francis Drake roku 1579. Samuel de Champlain založil mesto Quebec, centrum novej francúzskej kolónie, ktorá sa rozprestierala pozdĺž rieky Sv. Vavrinca až po dnešný Montreal. Francúzi vojnami s Irokézmi postupne svoje územie postupne rozširovali, takže ovládli rozsiahlu oblasť, ktorá siahala od ústia rieky Sv. Vavrinca, k Veľkým jazerám a ďalej do povodia riek Mississippi a Saskatchewan. Živili sa výnosným obchodom s kožušinami a kolonizovali tiež prímorské provincie. Ich obchodné záujmy však stále viac narážali na odpor Angličanov, ktorí osídlili susedné oblasti tzv. Nové Anglicko a v roku 1670 založili Spoločnosť Hudsonovho zálivu (The Hudson Bay Company), ktorou vytlačili Francúzov z oblasti (oficiálne potvrdené podpisom Utrechtskej dohody v roku 1713, ktorou Angličania získali Newfoundland a podstatnú časť Nového Škótska). V priebehu 18. storočia sa stupňoval britsko – francúzsky spor o prevahu v Severnej Amerike. Napätie kulminovalo v mnohých oficiálnych i neoficiálnych potyčkách britských a francúzskych osadníkov. Britské kolónie tvorili samosprávne jednotky v rámci Ríše, a to zapríčinilo vysoký počet imigrantov, takže populácia britských kolónií lavínovito rástla a postupne prevýšila populáciu Nového Francúzska. V roku 1760 „Kanaďania“, počtom 60 000, tvorili 10% populácie britských kolónii.

Sedemročná vojna (1756 – 1763) bola vyvrcholením veľmocenského boja o Kanadu a tým aj o kontrolu obchodu s kožušinami. Spočiatku boli úspešnejší Francúzi, lepšie organizovaní a skúsenejší v boji v lesnom prostredí. Karta sa začala obracať v prospech Británie, keď sa William Pitt stal britským ministrom vojny. Obľahnuté mesto Louisbourgh bolo dobyté a obsadené boli francúzske pevnosti na území Ohia a na jazere Champlain. Rozhodujúcou udalosťou bol vstup britskej flotily a pechoty do povodia rieky Sv. Vavrinca v lete 1759 a následné dobytie Québecu generálom Jamesom Wolfom. Francúzsky veliteľ markíz de Montcalm prikázal svojim jednotkám vyjsť z mesta a stretnúť sa s Britmi v otvorenom boji. Francúzi boli porazení a obaja velitelia padli. V tom istom roku Briti dobyli aj Montréal. Ďalšie boje len potvrdili britskú prevahu.