Mierová dohoda bola uzavretá v Paríži a Francúzi odstúpili Nové Škótsko (Acadia), Cape Breton, Kanadu a všetky územia na východ od rieky Mississippi. Zostali im len malé ostrovy St. Pierre a Miquelon v Atlantiku. Počas Americkej vojny za nezávislosť (1775 – 1783), kedy sa vzbúrili severoamerické kolónie proti britskej vláde, niekoľko tisíc Britov lojálnych k britskej ríši utieklo do Kanady, najmä do Nového Škótska a Quebecu. Kanadské vojenské jednotky aktívne zasiahli do priebehu vojenského konfliktu, keď v septembri 1774 britský guvernér generál Sir Guy Carleton poslal svoje vojsko na pomoc britskému veliteľovi do Bostonu, aby ho ubezpečil o lojalite Kanaďanov voči britskej korune. Na jar 1795 kolonisti z New Yorku a Massachusetts vpadli ma kanadské územie. Na jeseň toho istého roku dve americké armády pod velením Richarda Montgomeryho a Benedikta Arnolda vnikli do Kanady s cieľom obsadiť Montréal a Québec, čo sa im nepodarilo vďaka príchodu britských posíl. V roku 1791 bola provincia Quebec rozdelená Konštitučným aktom (Quebec Act) na Dolnú Kanadu (Quebec) s prevahou francúzsky hovoriaceho obyvateľstva a Hornú Kanadu (Ontario) s prevahou anglicky hovoriaceho obyvateľstva. Frankokanaďania tak získali garanciu náboženskej slobody a možnosť zachovať si rímskokatolícke náboženstvo, zdedené politické inštitúcie a francúzsky jazyk pod suverenitou britského impéria. V roku 1818 po pokuse Američanov ovládnuť britské dŕžavy bola stanovená 49-tá rovnobežka s.š. ako americko-kanadská hranica, prebiehajúca od jazera Lake of the Woods po Skalnaté hory. V roku 1837 prerástla nespokojnosť s britskou politikou, ktorá obmedzovala samosprávu aj ekonomiku v krajine, v otvorené rebelstvo. Išlo vlastne o vnútropoloitický boj medzi konzervatívnymi a reformnými silami, reprezentovanými Williamom Lyon Mackanziem. Reformisti sa snažili o čo najväčšiu nezávislosť Kanady od Veľkej Británie. Akýmsi pôvosným impulzom sa stal zhromaždenie organizácie Synovia slobody (Sons of Freedom). 16. novembra boli predstavitelia tohto hnutia zatknutí a obžalovaní z vlastizrady. Vodcovia práve vypuknuvšieho národnooslobodzovacieho povstania (Louis-Joseph Papineau, George Brown) tajne opustili Montréal a už o deň neskôr došlo pri mestečku Longueuil k ozbrojenej zrážke medzi povstalcami a britskými vojskami. Proti dobre organizovanej britskej armáde nemal odpor kanadských dobrovoľníkov žiadnu šancu, napriek tomu však povstanie za nezávislosť bolo s konečnou platnosťou porazené v roku 1840. Povstanie ale nakoniec prinieslo politickú reformu a zjednotenie oboch Kanád (1840).