V roku 1849 vznikla na ďalekom juhozápade na ostrove Vancouver nepatrná kolónia Victoria. Po objavení zlata v údolí rieky Fraser v roku 1858 vznikla rozsiahlejšia kolónia Britská Kolumbia a Victoria sa stala jej hlavným mestom.

Po postupnom vývoji bola roku 1867 podpísaná dohoda medzi Britániou a delegátmi z Kanady, Nového Škótska a New Brunswicku. Dohoda bola ratifikovaná britským parlamentom v marci 1867 po bezproblémových rokovaniach. Do platnosti vstúpila 1. júla 1867 ako Akt o Britskej Severnej Amerike ( The British Nord America Act). Takto sa zrodilo Kanadské domínium ako samostatný štát pod suverenitou britskej koruny. V prvom období ho tvorili štyri provincie: Ontario, Québec, New Brunswick a Nové Škótsko. V roku 1869 vláda domínium odkúpila od spoločnosti Hudsonovho zálivu severozápadné územia. V roku 1870 sa k domíniu pripojila Manitoba a nasledujúci rok Britská Kolumbia. V roku 1873 sa pripojil ostrov Princa Edwarda, v roku 1898 teritórium Yukon a v roku 1905 Saskatchewan s Albertou. Newfoundland zostal formálne nezávislý na domíniu až do roku 1949. Dnes Kanada zahŕňa 10 provincií a 2 teritória.

Kanada sa v 19. storočí úspešne rozvíjala. Postupne osídľované prérie poskytovali bohaté úrody obilia, v severných lesoch stúpala ťažba dreva, rozvíjal sa drevársky a papierenský priemysel a tiež ťažba rozsiahlych nerastných zdrojov. V roku 1896 boli v údolí rieky Klondike v Yukone objavené bohaté náleziská zlata a začalo obdobie povestnej zlatej horúčky. V auguste 1896 takmer neznámy anglický lovec Jones objavil náhodne na brehu rieky Klondike kus rýdzeho zlata. Správa sa okamžite rozšírila do celého sveta a do Kanady a na Aljašku sa hrnuli tisíce ľudí z celého sveta. Životné podmienky zlatokopov boli veľmi ťažké. Časté boli epidémie osýpok a týfusu, hlad a lúpeže. Počas trvania zlatej horúčky na Klondiku (do roku 1904) bolo vyťažené zlato v hodnote vyššej ako 100 mil. dolárov. Ešte bohatšie náleziská zlata boli objavené v Porcupine. Zlatej horúčke padlo za obeť vyše 30 000 mužov.

Takýto vývoj narušoval spôsob života domorodého obyvateľstva omnoho viac než klesajúci obchod s kožušinami alebo zabíjanie bizónov. V roku 1884 došlo k obnoveniu aktivít nespokojných Métis a indiánov (pod vedením náčelníkov kmeňa Krí Veľkého Medveďa a Poundmakera) a po návrate Louisa Riela (1844-1885) z americkej emigrácie, kam sa uchýlil po neúspešnom povstaní z roku 1869, vypuklo po beznádejných politických snahách nové povstanie. Prvé boje prebehli v marci a v apríli 1885 pri jazere Duck Lake a pri Fish-Creeku.