Ukrajina

Ukrajina

Oficiálny názov : Ukrajina
Úradné jazyky : ukrajinčina
Hlavné mesto : Kyjev
Najväčšie mesto : Kyjev
Prezident štátu : Viktor Juščenko
Susedné štáty : Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Bielorusko, Rusko, Moldavsko, Rumunsko
Forma štátu : Republika
Počet obyvateľov (k roku 2005) : nad 47 miliónov
Rozloha : 603 700 km²
Náboženstvo : Prevažne pravoslávne a gréckokatolícke
Mena : hrivna


Presný názov Ukrajiny znamená zem, ktorá leží na kraji. Leží na juhovýchodnom pohraničí Európy a prahu Ázie na okrajoch štátov Stredomoria a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.

Povrch

Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú stepi a 95 % rovina a nížiny. Značná časť z nich sa obrába („rozoraná celina"), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté (Chomutovská step zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO).  Výraznejšie horstvá sú iba na západe (Karpaty) a na juhu (Krymské pohorie). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská vysoká 2061 metrov. Krymské pohorie je podstatne nižšie - jeho najvyšší vrch Čatyrdag dosahuje 1527 metrov. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch Ai Petri (po grécky: Svätý Peter) nad Jaltou, z ktorého sú prekrásne výhľady.

Vodstvo

Najväčšou riekou, pretekajúcou na území Ukrajiny, je Dneper. Pramení v Rusku v pohorí Valdaj, preteká cez Bielorusko - tvorí aj spoločnú hranicu s Ukrajinou a napokon na Ukrajine ústi do Čierneho mora. Jeho prítokmi sú Pripiať a Desna. Dnester pramení pri hraniciach s Poľskom, na istom úseku tvorí hranicu Ukrajiny a Moldavska, ďalej preteká Moldavskom (na jeho ľavom brehu leží Podnestersko), napokon však ústi do Čierneho mora na ukrajinskom území, kde vytvára až 41 km dlhý Dnesterský liman. Rieka je západnou hranicou ázijskej stepi. Najvýznamnejšou riekou, ktorej celý tok sa nachádza na území Ukrajiny, je Južný Bug. Vo východnej časti Ukrajiny dominuje Donec, ktorý pramení v Rusku, preteká najvýchodnejším cípom Ukrajiny, a opäť prechádza na územie Ruska, kde sa vlieva do Donu.

Poľnohospodárstvo

Ukrajina potravinovo sebestačná a exportuje veľké množstvá pšenice, repky olejky, slnečnice, kukurice, cukrovej repy na zahraničné trhy. Uvedené plodiny sú zároveň najpestovanejšie plodiny na Ukrajine.  Pre Ukrajinu je významné i pestovanie viniču, slnečnici a tabaku.

Priemysel 

Ukrajinský priemysel je pochopiteľne založený na nerastných surovinách, ktoré sú na Ukrajine k dispozícii. Keďže donecká panva disponuje kvalitným čiernym uhlím vhodným aj na výrobu koksu a v okolí Krivého Rihu sa ťažia milióny ton železnej rudy. V okolí mesta Nikopoľ sa ťaží mangánová ruda, v takom množstve, že ¾ produkcie, ktorá sa tu vyťaží sa exportuje.
Taká vysoká koncentrácia surovín sa stala základom pre vznik jednej z najväčších priemyselných oblastí sveta. V Podneprí sú jeho hlavnými centrami Dneprodzežinsk, Krivij Rih, Dnepropetrovsk, Nikopoľ a Zaporižžja. V Donbase Doneck a Makajevka a pri Azovskom mori Mariupoľ.

Na hutníctvo nadviazalo ťažké strojárstvo s výrobou zariadení pre bane, hutnícke závody a energetiku, ďalej lodí, lokomotív, vagónov, lietadiel, autobusov, traktorov aj automobilov. Vedľa hutníckeho a strojárskeho priemyslu je podstatný aj chemický priemysel, ktorý ma taktiež dostatok surovín a sústredí sa predovšetkým na výrobu umelých hnojív v mestách Gorlovka, Vinnica, odessa a Stebnik. Úspechy v poslednom čase dosahuje ukrajinská farmaceutika. Kvalitné lieky sa vyrábajú v Kyjeve, Charkive a Ľvive.

Významnou a najziskovejšou časťou Ukrajinského priemyslu je vojenská výroba Poloha veľkých zbrojárskych fabrík bola ešte donedávna prísne utajovaná a tak na stenách mohutného komplexu KVAZAR boli namaľované bochníky a 3x denne odtiaľ vychádzali nákladné automobily rozvážať „chlieb". Takýto režim je však mimoriadne nákladný a tak ukrajinská vláda pristúpila k odtajneniu polohy takýchto závodov (v KVAZARE ani vrátnik nevedel, že 100m za ním sa vyrábajú balistické rakety a nie mäsové pirohy...) Najväčším ukrajinským zbrojárskym centrom je Kyjev, kde sa okrem rakiet zem-zem, zem-vzduch a vzduch-vzduch vyrábajú aj lietadlá a riečne lode a trajekty prispôsobené vojenským požiadavkám (pancierovanie, strieľne, atď.)

Pamiatky

Ukrajina disponuje predovšetkým obrovským množstvom kultúrnych a historických pamiatok. Nečudo, veď kyjevský štát sa rozvíjal od 11. storočia úzko spätý s kresťanskými tradíciami. Kyjevo- Pečorská lavra je architektonickým skvostom vo svetovom merítku. V jej komplexe sa nachádza viac ako 30 pravoslávnych kostolov a mnoho jaskynných systémoch, v ktorých spočiatku mnísi žili. Najdôležitejší kostol je Kyjevo-pečorský. Štátna rezervácia Sofijské Múzeum predstavuje komplex architektonických a umeleckých pamiatok z 11.-18. storočia. Ústrednou pamiatkou je Sofijská katedrála založená r. 1037 Jaroslavom Múdrym. Stala sa náboženským aj politickým centrom Kyjeva- matky ruských miest. Ako prvého v nej pochovali samotného Jaroslava Múdreho. Neďaleko Sofijského múzea sa nachádzajú zvyšky Zlatej Brány (Zoloti Vorota). Najvýznamnejšou kyjevskou kultúrnou pamiatkou je Divadlo opery a baletu Tarasa Ševčenka. Budova je postavená v secesnom slohu a pochádza z roku 1901.
 
Kyjev - Brána do Európy

Obdobie najväčšieho rozkvetu Kyjeva je už minulosťou. Bolo to v deviatom storočí n.l., kedy bol mocný Kyjev hlavným mestom ešte mocnejšej ríše - Kyjevskej Rusi. Vtedy mesto nazývali "bránou do Európy", pretože kto prešiel cez Kyjev od východu, ten mal pred sebou odkrytú celú-šíru Európu. Vtedy Kyjev plnil najmä obrannú funkciu a úspešne čelil útokom východných barbatských kmeňov. Jednou z najstarších architektonických pamiatok, ktorá dodnes pripomína zašlú slávu Kyjeva je Zlatá brána - pozostatok  z opevnenia mesta, ktoré dal postaviť knieža Jaroslav Múdry na začiatku 11. storočia. Historické centrum Kyjeva je veľmi rozsiahle. Na jeho území sa nachádzajú desiatky starobilých kostolov, chrámov a kláštorov, takmer výlučne pravoslávnych. K najznámejším patrí Chrám Svätej Sofie z 11. storočia, ktorý bol kedysi hlavnou katedrálou v Kyjevskej Rusi. Chrám sa nachádza v areály Kláštora Svätej Sofie, ktorý ukrýva vôbec najstaršiu knižnicu vo Východnej Európe.

Černobyľ a Černobyľská havária

Černobyľ je mesto na severe Ukrajiny, blízko hraníc s Bieloruskom. Bol to hlavný komunikačný uzol a dôležité stredisko obchodu, najmä v 19.storočí. 20 kilometrov severne od mesta sa nachádza Atómová elektráreň Černobyľ, smutne preslávená doposiaľ najväčšou haváriou atómovej elektrárne

Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986, v černobyľskej atómovej elektrárni na Ukrajine (vtedy časť Sovietskeho zväzu). Ide o najhoršiu jadrovú haváriu v histórii jadrovej energetiky. V priebehu riskantného pokusu vtedy došlo k prehriatiu a následne explózii reaktora a do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, Východnú Európu a Škandináviu. Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi 200 000 ľudí. Približne 60 % rádioaktívneho spadu skončilo v Bielorusku. Nehoda zvýšila obavy o bezpečnosť sovietskeho jadrového priemyslu, spomalila na mnoho rokov jeho expanziu a zároveň nútila sovietsku vládu prehodnotiť mieru utajovania.

Nástupnícke štáty po rozpade Sovietskeho zväzu - Rusko, Ukrajina a Bielorusko dodnes nesú bremeno pokračujúcich nákladov na dekontamináciu a liečenie ochorení spôsobených černobyľskou haváriou. Je ťažké presne zaznamenať počet úmrtí spôsobených udalosťami v Černobyle - odhady sa pohybujú od stoviek po stovky tisíc. Problém je stále široko diskutovaný a jeho dlhodobým dopadom sa stále celkom neporozumelo.