Západna Európa

Západná Európa

K západnej Európe patria štáty, ktorých pobrežie obmýva Atlantický oceán alebo jeho moria. Sú to štáty: Francúzsko, Veľká Británia, Írsko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Prímorská poloha štátov západnej Európy je veľmi výhodná. Oddávna im umožňovala rozvoj kolónií, obchodu, moreplavby…
Povrch: západnej Európy je rozmanitý. Najväčšiu plochu zaberajú nížiny (Francúzsko, Belgicko, Holandsko a J Británie). Pohoria vypĺňajú J a V Francúzska časť Belgicka, Luxemburska a S Británie.
Podnebie: prevažuje mierne vlhké. Množstvo zrážok ubúda smerom na východ a pribúda s nadmorskou výškou vo vyšších pohoriach.
Vodstvo: rieky majú dostatok vody po celý rok a viaceré sa využívajú na dopravu. V rovinatých oblastiach sú pospájané prieplavmi. Morský príliv umožnil vznik veľkých prístavoch nielen v ústi riek, ale aj desiatky kilometrov od ústia. Vodná energia sa využíva na výrobu el. prúdu najmä v alpských riekach vo Francúzsku.
Obyvateľstvo: germánske národy : Angličania, Holanďania, Flámi a Belgičania
románske národy: Francúzi, Valóni ( žijú na J Belgicka ) a Luxemburčania
keltské národy : Íri, Walsenia, Škóti
Prevažná časť obyvateľov žije v mestách
Poľnohospodárstvo: prevláda živočíšna výroba zameraná na chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Dôležitý je aj rybolov. V rastlinnej výrobe sa najviac pestujú obilniny, najmä pšenica, jačmeň a raž. Rozšírené je aj pestovanie zemiakov a cukrovej repy. Priemysel: jeho základ tvoria nerastné suroviny hlavne čierne uhlie, železná ruda, ropa a zemný plyn, bauxit a uránová ruda. Najvýznamnejšie odvetvia sú strojársky a chemický priemysel. Doprava: vyniká hustou sieťou železníc a ciest. Dobré rozvinuté sú aj ostatné druhy dopravy. Dôležitá je námorná doprava najmä v Lamanšskom prielive a v Severnom mori.

Všetky štáty západnej Európy sú členmi Európskej únie. Patria k hospodársky najvyspelejším štátom.

Francúzsko (Paríž)

Územne druhý najväčší štát v Európe. Patrí mu ostrov v Stredozemnom mori- Korzika. V Francúzku žije 92 % Francúzov zvyšok tvoria národ. menšiny Baskov, Brétoncov, Korzičanov a Kataláncov. Povrch: vyše polovice rozlohy štátu tvoria rozsiahle nížiny. Z pohorí strednú časť tvorí Francúzke stredohorie na J -Pyreneje a JV- Alpy( nach. najvyšší vrch Európy Mont Blanc 4810 m.

n .m.).
Podnebie: územie Francúzka leží vo viacerých podnebných oblastiach nížiny na západe majú mierne a vlhké prímorské podnebie. V pohoriach je chladnejšie podnebie s väčším množstvom zrážok, na pobrežiach Stredozemného mora subtropické. Vodstvo: rieky, ktoré patria k úmoriu Atlantického oceána: Seina, Loire ,Garonne a Rhône. Na viacerých riekach sú vystavané vodné elektrárne. Poľnohospodárstvo: najúrodnejšie pôdy sú v Parížskej panve a na SZ pri hraniciach s Belgickom. Na ornej pôde sa pestujú najmä obilniny najviac pšenica. Viaceré oblasti sú svetoznáme v pestovaní viniča (Champagne ).Vyniká aj ovocinárstvo a zeleninárstvo.
V poľnohospodárstve prevláda živočíšna výroba hlavne chove hovädzieho dobytka. Priemysel: základom je ťažba nerastných surovín (železná ruda, bauxit, draselná kamenná soľ , uránová ruda), tri štvrtiny elektrickej energie dodávajú jadrové elektrárne. Z priemyselných odvetví vyniká strojárstvo(výroba automobilov, lietadiel, obrábacích strojov, elektrotechnických a ďalších výrobkov). Významný je chemický a hutnícky priemysel (výroba ocele a hliníka).V spotrebnom priemysle vynikajú kvalitou a módnosťou výrobky textilného, odevného a kožiarskeho priemyslu.
Hospodárke oblasti
SZ oblasť je centrom priemyselnej a poľnohospodárskej výroby štátu (Paríž).
JZ oblasť vyniká poľnohospodárskou výrobou, cestovným ruchom a vyspelým priemyslom(Bordeaux).
JV oblasť má dôležitú dopravnú funkciu (Lyon, Marseille).
SV oblasť má ešte stále zásoby surovín čiernej metalurgie. Táto oblasť vyniká dobrou dopravnou polohou a vyspelým poľnohospodárstvom (Champagne, Burbunnsko).
Mestá: prístavné : Le Havre, Bordeaux a Marseille( 2.najväčší prístav na svete)
historické: Avignon
ostatné: Lyon (2.najväčšie mesto Francúzska), Strasbourg ( sídlo europ parlamentu)
Doprava: rozvinuté sú všetky druhy dopravy, hlavne rýchlo vlaky TGV

Veľká Británia - Spojené kráľovstvo VB a Severného Írska (Londýn)

Je to konštitučná monarchia štyroch historických oblastí- Anglicka (spolu s ostrovmi Wight a Scilly Islands), Walesu, Škótska (patria k nemu Hebridy ) a Severného Írska. Ďalej k nemu patria dve samostatné jednotky – ostrov Man a Normandské ostrovy: Má výhodnú geografickú polohu. Vďaka bývalému koloniálnemu panstvu má veľa prisťahovalcov. Najviac ľudí žije v mestách. Povrch: na juhu a juhovýchode nížiny a pahorkatiny, na západe a severe nižšie pohoria (v Škótsku vo vysočine Grampiany sa nachádza najvyšší vrch VB Ben Nevis 1343 m.n.m.

Podnebie: výrazné oceánske, príznačné sú časté hmly, neustále vetry, veľká oblačnosť a dostatok zrážok.
Vodstvo: rozloha ostrovov a podnebie ovplyvnili dĺžku a vodnatosť riek. Najdlhšia rieka Temža (336 km), takmer rovnako dlhá je Severn. Rieky sú splavné a cez nízke rozvodia pospájané prieplavmi. V krajine je mnoho jazier, močiarov a rašelinísk. Najviac jazier prevažne ľadovcového pôvodu, je v Škótsku no najväčšie jazero sa nachádza v Severnom Írsku .
Poľnohospodárstvo: pôdy sú prevažne menej úrodné. Najúrodnejšie sú na juhu a juhovýchode Anglicka. Pestuje sa najmä pšenica a jačmeň, zemiaky, cukrová repa a krmoviny. Prevláda živočíšna výroba, chov hovädzieho dobytka, ovce, hydina i ošípané, dôležitý je aj rybolov.
Priemysel: základom bola ťažba čierneho uhlia a rúd. V súčasnosti sa už rudy musia dovážať, no vzrástla ťažba ropy a zemného plynu z bohatých ložísk v Severnom mori. Vedúce postavenie majú strojársky, chemický, hutnícky a textilný priemysel. Hospodárske oblasti

J Anglicka najvyspelejšia časť štátu( najmä aglomerácia Londýna), nachádzajú sa tu rafinérie ropy, strojárske závody a chemické kombináty. Stredné Anglicko priemysel tu má starú tradíciu a bol založený na bohatých zásobách nerastných surovín. V súčasnosti produkuje automobily, lietadlá, elektrotechniku a syntetické látky(Birmingham, Liverpool ,Manchester).
S Anglicko hutníctvo hliníka, stavba lodí, chemický priemysel a výroba zbraní (Newcastle).
Škótsko priemyselne významná je konurbácia Clyseside, ktorá vznikla okolo prístavu Glasgow (strojársky). Nová hospodárska oblasť vznikla pri meste Aberdeen.
Wales z hospodárskeho hľadiska sa rozdeľuje na poľnohospodársky sever a priemyselný juh. (letecký potravinársky, odevný a textilný priem.)-(Caerdydd).
Severné Írsko textilný, odevný a potravinársky -(Belfast)
Mestá: prístavné: Liverpool, Glasgow a Dover.
priemyselne: Birmingham a Manchester
univerzitné: Oxford a Cambrige
Doprava: vnútri štátu je automobilová , železničná a pobrežná plavba. Spojenie so zahraničím zabezpečujú námorná a letecká doprava, s najbližšími štátmi trajekty. Írsko(Dublin)

Patrí najmenej zaľudnením krajinám Európy. Zaberá tri štvrtiny Írskeho ostrova. V minulosti bola pod nadvládou Veľkej Británie ( až v roku 1948 získala nezávislosť). Administratívne sa delí na 26 grófstiev. Povrch: väčšinou nížinatý, nízke pohoria max. výška 800 m.
Podnebie: mierne oceánske
Poľnohospodárstvo: nedostatok úrodných pôd zameriava sa na chov hovädzieho dobytka a oviec, pestovaniu zemiakov, chmeľu a ľanu.

Priemysel: nedostatok nerastných surovín, prevláda potravinársky, textilný, chemický a farmaceutický priemysel, rast zaznamenáva stavba lodí a rybolov. Sústredený je v okolí Dublinu a prístavných miest.
Írsko je hospodársky najmenej vyspelý štát Európskej únie.

Belgicko (Brusel)

Je to prímorský štát, konštitučná monarchia s federatívnym usporiadaním. Obyvateľstvo na severe obývajú Flámi, ktorí hovoria jazykom podobným holandčine, na juhu žijú po francúzsky hovoriaci Valóni, zvyšok sú prisťahovalci. Povrch: tvoria ho prevažne nížiny a pahorkatiny, len na juhovýchode vystupuje nad 700 m.n.m. vrchovina (Ardeny). Podnebie: mierne oceánske, dostatok zrážok.
Vodstvo: do Severného mora ústi rieka Šelda
Poľnohospodárstvo: úrodné pôdy, prevláda živočíšna výroba hlavne chov hovädzieho dobytka. Priemysel: cudzí kapitál mu pomohol v posledných desaťročiach zmeniť priemyselnú výrobu, ktorá predtým spočívala v ťažbe uhlia a hutníctve železa. Flámi na severe majú väčší podiel na priemyselnej výrobe ako Váloni na juhu. Hlavné odvetvia hutnícky, chemický, strojársky, textilný. Hospodárstvo celej krajiny je založené na spracovaní dovážaných surovín a polotovarov. Mestá: Brusel- priemyselne a obchodné stredisko a sísdlo najvyšších orgánov EÚ.
Antverpy- prístavné mesto (2.najväčšie mesto Belgicka).
Doprava: majú najhustejšiu železničnú sieť na svete, rozvinuté sú všetky druhy.

Holandsko (Amsterdam)

Je konštitučná monarchia, sídlom vlády je mesto Haag. Obyvateľstvo tvoria ho Holanďania a Flámi. Prírodné podmienky štátu sú ovplyvnené oceánom
Povrch: väčšinu územia tvoria nížiny, vysušené morské dno nazýva –poldrer alebo preliačiny (územia pod úrovňou morskej hladiny). Pred záplavami je chránená súš pomocou hrádzi (systém DELTA PLAN s pobrežnými dunami). Podnebie: mierne oceánske
Vodstvo: do Severného mora ústia rieky Rýn a Maas
Poľnohospodárstvo: prevláda živočíšna výroba chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Pestovanie zemiakov, zeleniny, obilninám a sú tam rozsiahle kvetinové polia hlavne tulipánov. Tieto kvety sa po celý rok vyvážajú letecky do mnohých krajín sveta.
Priemysel: objav rozsiahlych ložísk zemného plynu na severe štátu podnietili rozsiahlu industrializáciu a hospodársky rast v 60.- 70. rokoch, čo bolo z jednou príčin, že sa v ekonomike zvlášť neprejavila strata kolónií a že svetová hospodárska depresia z počiatku 80.

rokov nespôsobila zníženie životnej úrovne.
Mimoriadne postavenie má elektrotechnický priemysel, ktorý je takmer celý ovládaný koncernom Philips. Zo strojárskeho priemyslu vyniká výroby dopravných prostriedkov, hutníctvo železa a petrochémia je prístavoch, potravinársky, ktorý spracováva nielen domáce, ale aj dovážané suroviny (napr. kakao, olejniny).
Mestá: prístavné- Rotterdam ( najväčší prístav na svete).
priemyselne- Amsterdam ( brúsenie diamantov). sídlo vlády, parlamentu a kráľovskej rodiny- Haag
Doprava: veľký význam má námorná a letecká doprava.

Luxembursko (Luxemburg)

Je to veľkovojvodstvo : hlavou štátu je veľkovojvoda. Rozlohou malá krajina patrí k svojím ekonomickým významom medzi popredné štáty Európy. Jeho ekonomika je založená na súkromnom podnikaní za pomoci zahraničného kapitálu. Priemysel má hl. ťažisko vo výrobe železa a ocele. Chemický priemysel je zameraný na výrobu umelých vlákien, pneumatík a plastov. Ďalším významným sektorom sú služby. V posledných rokoch sa Luxembursko stalo jedným zo svetových finančných centier sveta (132 bánk). Štát patrí k najbohatším na svete, s vysokou životnou úrovňou obyvateľstva.