Rieky a jazerá

Rieky a jazerá

Väčšina sladkej vody na Zemi je viazaná v ľadovcoch alebo
v horninách pod povrchom ako spodná voda.

Typy riek:

Stála rieka
Stále rieky majú vodu po celý rok. Obyčajne ich nájdeme v miernych a teplých oblastiach s celoročnými zrážkami. (Níl)

Sezónna rieka
Sezónne rieky majú vody iba v daždivých obdobiach roka. V oblastiach okolo
Stredozemného more je veľa riek, ktoré odvádzajú vodu v zimnom období,
kým v lete vysychajú.

Efemérny tok
Korytá efemérnych tokov sú väčšinou suché. Veľa púšťových riek je efemérnych, napr. Toddova rieka v strednej Austrálii máva vodu len veľmi zriedka.

Riečne rekordy
Najdlhšia európska rieka je Volga v Rusku. Je dlhá 3 531 km.

Najdlhšia rieka Austrálie a oceánie
sa volá Murray, má dĺžku 2 589 km a nájdeme ju v Austrálii. Najrozľahlejšia delta je delta rieky Ganga –
Brahmaputra, ktorá sa rozkladá na ploche 75 000 km2. To je viac ako rozloha ostrova Srí Lanka. Najväčší vodopád
Salto Angel vo Venezuele má celkom výšku 979 m,
t. j. takmer trikrát viac ako newyorský mrakodrap Empire State Building.

Charakteristika rieky
Rieka je masa vody, ktorá tečie zvážajúcim sa korytom obvykle smerom k oceánu. Na rieke rozoznávame 3 úseky: horný tok, stredný tok a dolný tok.

Horný tok
V hornom toku tečie rieka rýchlo dolu po príkrom svahu a vymieľa roklinu v tvare písmena V. Stredný tok
V strednom toku je spád rieky miernejší a prúd pomalší. Rieka obteká prekážky a vytvára tak meandre (zákruty).

Dolný tok
V dolnom toku nemá rieka takmer žiadny spád, tečie lenivo a hromadí usadeniny. Priebeh toku sa tu často rozvodňuje a mení.

Zdroje riečnych vôd
Priamym alebo nepriamym zdrojom vody všetkých vodných tokov sú dažďové zrážky.

Povrchová voda
Dažďová voda steká po svahoch do potokov,
Ktoré vtekajú do riek.

Prameň
Zrážková voda vsakuje do zeme a pohlcuje ju priepustné vrstvy hornín. Tam, kde hladina spodnej vody vystupuje k povrchu,vyteká prameň. Voda z roztopeného snehu a ľadu
Veľa riek premení v zaľudnených oblastiach sveta, kde sú napájané z topiaceho sa snehu a ľadu. Vznik rieky:
Veľa riek má svoje začiatky v horských chrbtoch. Dažďové zrážky stekajú po svahoch hôr do riečneho systému. Prítoky napájajú hlavný tok rieky. Zo stupňa z tvrdých hornín rieka padá a vytvára vodopád. Vodopád neprestajne narúša a odlamuje horniny skalnatého stupňa. Tým sa pomaly posúva proti prúdu rieky a zanecháva po sebe hlboko zarezanú strž. Na strmom svahu z tvrdých hornín vytvára rieka kaskády. V hornom toku rieka prekoná rôzne prekážky.

Vymieľanie brehov meandrovaním rieky spôsobuje rozširovanie jej doliny. Slepé ramená vznikajú oddelením meandrov od hlavného toku povodňovými nánosmi. Usadeniny delty vybiehajú často ďaleko do mora. Široká, plochá záplavová plošina býva pri povodniach úplne ponorená. Rieka si môže sama zahatať tok vlastnými usadeninami, to ju potom núti rozdeliť s do viacerých prúdov. Takto vzniknuté ramená tvoria vejárovitú deltu. Najdlhšie rieky
Rieka Kontin. Dĺžka
Níl Afrika 6 695
Amozon Juž. Amerika 6 439
Ching Jiang Ázia 6 379
Ob-Irtyš Ázia 5 410
Huang He Ázia 4 672
Amur Ázia 4 464
Lena Ázia 4 400
Kongo Afrika 4 374
Mackenzie Sev. Amerika 4 270
Mekong Ázia 4 184.