Pôdy: Prevládajú banícke odpadové materiály,ale taktiež úrodné hnedozeme, nivné pôdy pozdĺž riek a čiernice hlavne v lesoch a okolí.
Podnebie:Závisí od orientácie svahu, nadmorskej výšky a prevládajúcich vetrov. Priemerná ročná teplota je + 7,6 oC, leto 18 oC, zima – 4 oC, priemerné zrážky dosahujú 895 mm ( okolie Banskej Štiavnice ). Štiavnické vrchy patria do chladnej klimatickej oblasti s priemernou júlovou teplotou 10 - 12 stupňov oC a januárovou - 5 až - 6 stupňov oC a ročnými zrážkami 800 - 1100 mm. V dolinách je však podnebie miernejšie, teplejšie.

Vodstvo:
1. Jazero Bakomi - Štiavnické Bane
2. Belianske jazero - Banská Belá
3. Jazero Červená studňa - Banská Štiavnica
4. Evičkyno jazero - Štiavnické Bane
5. Goldfuzské jazero - Banská Belá
6. Halčianske jazero - Banská Belá
7. Jazero Klinger- Banská Štiavnica
8. Kolpašske malé jazero - Banský Studenec
9. Kolpašské veľké jazero - Banský Studenec
10. Krechsengrundské jazero - Štiavnické Bane
11. Kysihyblianské jazerá - Banský Studenec
12. Lintišské jazero - Banská Štiavnica
13. Michelstolnianské jazero - Banská Štiavnica
14. Moderstolnianske jazero - Kopanice
15. Ottergrundské jazero - Banská Štiavnica
16. Počúvadeľské jazero – Počúvadlo
17. Rozgrundské jazero - Banská Štiavnica
18. Richňavské veľké jazero – Štiavnické Bane
19. Richňavské malé jazero - Štiavnické Bane
20. Šampošské jazero - Vysoká
21. Vindšachtské horné jazero - Štiavnické Bane
22. Vindšachtské dolné jazero - Štiavnické Bane
23. Vodárenské veľké jazero – Banská Štiavnica
24. Vodárenské malé jazero - Banská Štiavnica
V okolí Banskej Štiavnice sa nachádza takmer 30 umelých jazier, ktoré sa ľudovo nazývajú "tajchy". Nielen samé jazerá so svojimi často veľmi vysokými hrádzami (výška hrádze Počúvadeľského jazera je 30 metrov), ale aj systém ich zberných a odvodných kanálov poukazujú na technický dôvtip projektantov i množstvo práce vynaloženej na ich výstavbu.
Prvé jazerá sa začali budovať na prelome 15. a 16.storočia. Celkovo vzniklo 54 vodných nádrží, z ktorých banskej prevádzke slúžilo vyše 40. Dĺžka jarkov a vodných štôlní bola vyše 100 kilometrov. Ich úlohou bolo zachytiť dažďové a snehové vody, akumulovať ich a podľa potreby banskej prevádzky regulovať ich spotrebu.
Hoci jazerá stratili svoj prvotný technický význam, sú ešte i dnes významným vodohospodárskym činiteľom, o čom svedčí aj presťahovanie Slovenského vodohospodárskeho ústavu do Banskej Štiavnice v roku 1997. Mnohé z nich sa využívajú na rekreačné účely. Prvé jazerá sa začali budovať na prelome 15. a 16.storočia. Celkovo vzniklo 54 vodných nadrží, z ktorých banskej prevádzke slúžilo vyše 40.