Dĺžka jarkov a vodných štôlní bola vyše 100 kilometrov. Ich úlohou bolo zachytiť dažďové a snehové vody, akumulovať ich a podľa potreby banskej prevádzky regulovať ich spotrebu.
Hoci jazerá stratili svoj prvotný technický význam, sú ešte i dnes významným vodohospodárskym činiteľom, o čom svedčí aj presťahovanie Slovenského vodohospodárskeho podniku do Banskej Štiavnice v roku 1997. Mnohé z nich sa využívajú na rekreačné účely. Jazero Klinger dostalo svoje meno od názvu štôlne ústiacej povyše tohto tajchu. Projektoval ho a staval Jozef Karol Hell v polovici 18. storočia. Roku 1832 sa hrádza jazera pretrhla, no už v roku 1833 bola postavená nová, tým sa tajch zväčšil. Dĺžka koruny hrádze je 127 m, jej šírka 6,3 m a výška 22,5 m. Najvyššia hladina vody je 21,3 m. Kapacita jazera je 157 900 m3. Zberne jarky do tohto tajchu viedli od Piargu, z Kosiardoliny, z Tanadu a z Ottergrundu. Spolu existovalo asi 8 km zberných jarkov. Voda z Klingera sa používala na pohon ťažných strojov pre šachty Ondrej a Maximilian a na pohon čerpacích strojov na šachte Žigmund. Voda sa používala aj na chladenie kompresorov a neskôr v šachte Ondrej na pohon vodnej turbíny. V roku 1907 bola voda vedená aj pre Tabakovú fabriku na kropenie tabaku
Fauna a flóra:Mimoriadna spätosť historického mesta s okolitou prírodou spôsobuje neprestajné premeny jeho vzhľadu v jednotlivých ročných obdobiach. Množstvo zelene vnútri mesta dáva historickej zástavbe, voľne rozloženej na členitom teréne osobitý rámec, ktorý v každom ročnom období mení svoju tvárnosť. V pomerne neskorom jarnom období sa ozdobí záplavou kvetov, v lete sa premení na sýtu bujnú zeleň a v jeseni na bohatú paletu pestrých farieb. V zime, ktorá tu v drsnom prostredí vládne pomerne dlho, vytvorí sneh rozprávkovú náladu. Fauna je reprezentovaná hojným množstvom motýľov, 120 druhmi vtákov a viac než 40 druhmi cicavcov, najznámejšia poľovnícka zver - jeleň, srnec, diviak, medveď. V opustených štôlňach žije tiež niekoľko druhov netopierov. V lesoch oblasti sa nachádza najviac cudzokrajných porastov na Slovensku. Lesy sú prevažne miešané, pôvodný dubový porast bol doplnený smrekovými monokultúrami a v súčastnosti sa tam nachádzajú hlavne : dub, buk, jaseň, jelša, hrab, smrek obyčajný, smrek opadavý a borovica čierna. V nich žije okolo 116 druhov chránených živočíchov a 30 druhov chránených rastlín.Okolité lesy skrývajú v sebe nesmierne bohatstvá fauny a flóry. Na území CHKO v Štiavnických vrchoch, sa nachádzajú mnohé endemity a chránené rastliny.