Za spomienku stoja napríklad: Šafrán Heuffelov, Ľalia zlatohlavá , či Žltohlav európsky. Na strmých úbočiach Sitna sa dodnes zachovali staré lesné porasty známe ako Sitniansky prales. Okolité lesy skrývajú v sebe nesmierne bohatstvá fauny a flóry. Arborétum Kysihýbel :
zbierka cudzokrajných drevín z rozličných oblastí severnej pologule (viac ako 260 taxonomických jednotiek), slúži ako lesnícke arborétum na štúdium aklimatizácie introdukovaných cudzokrajných drevín (korkovník amazonský, breza papierovitá, cyprušteky, duglaska, sekvojovce). Hospodárstvo: Najväčším magnetom pre prisťahovalcov do tejto relatívne nehostinnej, hornatej krajiny bola prítomnosť vzácnych kovov, hlavne striebra a zlata. Termínom terra banensium (krajina baníkov) bol označovaný región už v roku 1156, vzhľadom na skupinu osád, kde sa ťažilo niekoľko druhov rúd, hlavne striebro. Banská Štiavnica má v doterajších dejinách Európy výnimočné postavenie. Ťažba striebra až do konca 18. storočia bola jedna z najväčších, resp. v niektorých obdobiach dokonca najväčšia zo všetkých banských revírov v Európe. Banskoštiavnický rudný revír patril súčasne k najvýznamnejším producentom ťažby zlata v Európe. Mesto Banská Štiavnica bolo jedno z najvýznamnejších banských stredísk na svete. S banskou činnosťou je spojený vznik, rozvoj, i najväčšia sláva tohoto mesta. Prvý písomný údaj viažuci sa k Banskej Štiavnici, pochádza z roku 1156. V roku 1217 sa spomína osada Baňa.V priebehu 16.storočia sa v banskoštiavnickom rudnom revíry vyťažilo vyše 300000 kilogramov striebra. Už v roku 1627 tu bol v Hornej Biber štôlni prvý raz na svete použitý pušný prach na mierové účely. Špitáler- jedna z najdlhších rudných žíl.Okrem zlata a striebra sa tu nachádzajú aj magnezit, železná ruda a azbest.

Priemysel:
Textilný : Winer – výroba ponožiek Drevárenský : Dužina a.s. – Výroba dubových sudov a parkiet

Poľnohospodárstvo:
Pestovanie nenáročných plodín v dôsledku členitého terénu, veľkého zalesnenia a umelých baníckych tajchov : zemiaky, jačmeň, pšenica, koreniny, ovocia, zelenina.
Chov : hlavne hovädzieho dobytka a oviec, rybárstvo ale aj ošípaných a hydiny (hlavne štátne majetky ).

Sitno:Národná prírodná rezervácia (NPR) Sitno sa rozprestiera na ploche 93,68 ha v katastrálnom území obce Ilije. Toto územie bolo vyhlásené za NPR v roku 1951 za účelom ochrany prírody významnej dominanty Štiavnických vrchov - Sitna.