Vplyvom mrazového zvetrávania vznikli na Sitne bloky andezitov. Tým sa vytvorili andezitové svahy a rozsadliny, ktoré pravdepodobne súvisia aj s blokovým rozpadom sitnianskej kryhy v dôsledku horizontálneho napätia, ktoré sa ešte viac prejavilo postupujúcou eróziou. Bralné formy sa najlepšie vyvinuli v severnej strane Sitna, kde skalné steny dosahujú výšku až 50 metrov. Skalné formy majú tvar veží, bášt, ihiel. Andezit má typickú lavicovitú až doskovitú odlučnosť, a preto sa bralné stráne striedajú so stupňovito rozčlenenými skalnými stenami. Reliéf Sitna - eróznej trosky andezitového lávového prúdu - sa vyznačuje strednou energiou reliéfu, dosahujúcou 310 až 470 m na ploche kruhu s polomerom 2 km. Preto aj hodnoty stredného uhla sklonu na Sitne dosahujú 14,1 až 19o. Aj horizontálna členitosť tohto územia dosahuje v rámci Štiavnických vrchov väčšie hodnoty a je väčšia ako 2,5 km.km-2. Jeho reliéf tvorí pozitívne vulkanická bloková štruktúra s charakterom hornatiny.

Fauna a Flóra : Pôvodným motívom vyhlásenia tejto národnej prírodnej rezervácie, ktorá mala spočiatku rozlohu 45,49 ha, bola ochrana lesných spoločenstiev, vrátane neživej prírody. Veľmi cenná je flóra, predstavujúca teplomilnú i typicky horskú vegetáciu, v ktorej sa vyskytujú viaceré chránené a vzácne druhy. Z hľadiska vegetačného krytu celkový charakter NPR Sitno určujú lesy. Ich zloženie, rozšírenie i typové zastúpenie úzko súvisí s expozičnou orientáciou územia, geomorfologickým stvárnením reliéfu a pedologickými vlastnosťami stanovišťa. V nemalej miere sa na formovaní krytu podieľajú i lokálne mikroklimatické podmienky.Na spomínanom území sa vegetácia formovala pod vplyvom teplých i chladných klimatických prúdov. Preto je ráz vegetácie submontánny. Teplomilné prvky prenikali do územia z juhu a dodnes zotrvávajú najmä na vyhriatych svahoch vo vyšších polohách. Druhy menej náročné na teplo rastú v tienistých lesoch na odvrátených svahoch, prípadne na dne údolí. Vzhľadom na 260-metrové prevýšenie Sitna (750-1 009 m) lesy na území Národnej prírodnej rezervácie patria do štyroch vegetačných stupňov. Pomerne málo je zastúpený lesný vegetačný stupeň dubový, so spoločenstvami skupiny lesných typov vikovo-cesnačkovej hrabovej dúbravy s javorom. Podobne málo je zastúpený lesný vegetačný stupeň bukovo-dubový so spoločenstvami skupiny lesných typov živnej medničkovej bukovej dúbravy. Najrozšírenejší vegetačný stupeň v chránenom území je dubovo-bukový s lesným typom nitrofilnej dubovej bučiny, ktorá zaberá asi 70 % z plochy všetkých lesných typov.