referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Katarína
Pondelok, 25. novembra 2024
Krasové jaskyne
Dátum pridania: 10.06.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Finn
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 622
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.6
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 11m 0s
Pomalé čítanie: 16m 30s
 
Krasové jaskyne

Pod povrchom zeme sa nachádza množstvo dutých priestorov: najdôležitejšie z nich sú jaskyne a podzemné chodby, ktoré tvoria rozsiahlu sieť. Mnohé už boli prebádané, ale veľký počet na svoje objavenie len čaká.
Jaskyne, priepasti a podzemné chodby sa nachádzajú najmä vo vápencových oblastiach. Vznikli účinkom erózie vody, ktorá prenikla do trhlín v zemskej kôre a postupne vápenec rozpúšťala. Vznik priepastí a jaskýň. Uhličitan vápenatý (CaCO3) ako ľahko rozpustný minerál môže byť vodou s obsahom kyseliny uhličitej, prípadne dažďovou vodou uvoľňovaný z okolitých hornín a na inom mieste sa opäť vyzráža. Týmto spôsobom v mnohých vápencových oblastiach vznikajú kvapľové jaskyne. Voda sa teda pri vsakovaní do zeme obohacuje o pôdny oxid uhličitý; ten sa vo vode mení na kyselinu uhličitú, ktorá pôsobí na vápenec a rozpúšťa ho. Vápencová skala tým pádom podlieha korózií obsahujúcej rozpustený oxid uhličitý, ktorý reaguje s vápencom za vzniku hydrogénuhličitanu vápenatého rozpusteného vo vode.
CaCO3(s) + H2O(l) + CO2(g) > Ca(HCO3)2(aq)
Uhličitan vápenatý + voda + Oxid uhličitý > Hydrogenuhličitan vápenatý
Ako voda postupne preniká do trhlín v hornine, zväčšuje ich a pomaly vytvára medzery alebo dutiny, miestami značne rozsiahle. Tak vznikajú jaskyne. Niekedy sa stane, že sa strop jaskyne zrúti, vtedy vznikne priepasť. K najhlbším na svete patrí priepasť Jean-Bernard v Hornom Savojsku (Francúzsko), ktorá je hlboká vyše 1 500 m. Vzniknúť môžu aj aveny alebo závrty, čiže zvislé pukliny nerovnakej šírky. Stalaktity a stalagmity. Rozpustený vápenec, ktorý unáša voda, sa ukladá na stenách alebo na dne jaskyne. Z týchto usadenín postupne vznikajú pozoruhodné tvary - kvaple, napr. stalaktity a stalagmity. Kvapky vody, ktoré presakujú z jaskynného stropu, zanechávajú na ňom drobné kryštáliky uhličitanu vápenatého; tie sa spájajú a pomaly vytvárajú dlhé pevné "tyčinky", ktoré smerujú nadol: to sú stalaktity. Kvapky vody, ktoré spadnú na dno jaskyne, zanechávajú na dne usadeniny a tie sa pomaly dvíhajú: to sú stalagmity. Keď sa stalaktity a stalagmity spoja, vzniknú kvapľové stĺpy (stalagnáty). Kvaple často vytvárajú zvláštne útvary: nariasenú záclonu, organové píšťaly, pisolity, podobné veľkým perlám.. Väčšinou sú biele, ale môžu byť sfarbené aj do žlta, oranžova alebo okrova, pokiaľ voda obsahuje kysličníky železa. Zvyčajne rastú veľmi pomaly.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Krasové jaskyne SOŠ 2.9532 356 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.