Objavili ju v roku 1929 smolenickí občania - bratia Vajsáblovci, Valovci a J. Banič. Sprístupnená bola v roku 1934. Oproti ostatným slovenským jaskyniam má viac zvláštností, čo jej predurčuje osobitné postavenie v odbornom svete. Vznikla v pomeme čistých jurských vápencoch, kým ostatné slovenské jaskyne prevažne vo vápencoch triasových. Jej chodby vymodelovala rozpúšťacia a erózna činnosť zrážkovej vody, ktorá prenikala do podzemia puklinami. U ostatných turisticky sprístupnených jaskýň Slovenska formovalí podzemné priestory riečne toky. Jaskyňa Driny je teda puklinovou jaskyňou, a preto jej priestory nie sú rozsiahle. O to bohatšie sú však vyplnené farebnou sintrovou výzdobou. Kvapl'ové útvary žltej až tmavohnedej farby sú formované prevažne do visiacich záclon, pre ktoré je typické zúbkovíté lemovanie. Nemenej zaujímavé sú formy vodopádov a hráškovitá výzdoba, ktorá sa zachovala na dne bývalých podzemných jazier. K najzaujimavejším častiam jaskyne patrí Sieň Slovenskej speleologickej spoločností s mohutnými nátekmi sintru na stenách a Stalagmitovým lesíkom, v ktorých je výzdoba lesklá a proces tvorby pokračuje. V Sieni spolupracovníkov upúta pozornosť najcharakteristíckejší útvar jaskyne Slonie uši. Celková dĺžka jaskyne je 650 m a pre verejnosť je sprístupnených 430 m.

JASOVSKÁ JASKYŇA

Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine v masíve Jasovskej skaly. Vytvoril ju podzemný tok riečky Bodvy v strednotriasových vápencoch. Jaskyňa je najstaršou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku (1846), známa archeologickými nálezmi z paleolitu, neolitu a halštatu, ako aj bratríckym nápisom z roku 1451 v Husitskej sieni. Charakteristickou sintrovou výzdobou sú mohutné pagody a nástenné vodopády rôzneho sfarbenia. Jaskyňa patrí medzi významé zimoviská pod kovára veľkého a ďalších 10 druhov netopierov. Z celkovej známej dížky jaskyne 2120 metrov je pre verejnosť sprístupnených 490 metrov.

DEMÄNOVSKÁ JASKYŇA SLOBODY

Nachádza sa na severnej strane Národného parku Nizke Tatry a je súčasťou rozsiahleho systému Demänovských jaskýň. Vytvorená je v masíve Pustie v tmavých strednotriasových vápencoch, prevažne činnosťou riečky Demänovky. Objavená bola roku 1921 a verejnosti sprístupnená roku 1924. Vyniká prekrásnou sintrovou výzdobou, napr. Kráľovej galérie či Hviezdoslavovej siene, a čarovnými jazierkami. Vzácne sa tu vyskytujú netopier obyčajný a netopier fúzatý.