Z celkovej známej dížky jaskyne 6450 metrov je pre verejnosť sprístupnených 1870 metrov.

BELlANSKA JASKYŇA

Nachádza sa v horskom krasovom teréne Belianskych Tatier na severnom svahu Kobylieho vrchu vo výške 890 metrov n. m. Vznikla v tmavých strednotriasových vápencoch eróznou a koróznou činnosťou vôd z ľadovcov a atmosferických zrážok. Objavená bola roku 1881 a následne roku 1884 sprístupnená, s elektrickým osvetlením už 12 rokov po objavení žiarovky. Má bohatú pestrofarebnú kvapľovú výzdobu, kvapľové vodopády a sintrové jazierka. Vyskytujú sa tu najmä netopier obyčajný, netopier fúzatý a vo väčšom počte aj netopier veľkouchý. Z celkovej známej dížky jaskyne 1752 metrov je pre verejnosť

VAŽECKÁ JASKYŇA

Nachádza sa na severnom okraji Nízkych Tatier, na úbočí Kozích chrbtov prí obci Važec.
Podzemné priestory vznikli v tmavých strednotriasových vápencoch Važeckého krasu eróznou a koróznou čínnosťou vôd bočného ramena Bieleho Váhu a atmosferických zrážok. Jaskyňu objavili roku 1922 a pre verejnosť sprístupnili roku 1928. Chodby sú sčasti vyplnené hlinou a štrkom, steny skrášľuje pekná sintrová výzdoba. V časti Kostnica boli objavené početné kosti jaskynného medved'a. Vzácne sa tu vyskytuje netopier obyčajný a uchaňa čierna. Z celkovej známej dĺžky jaskyne 400 metrov je pre verejnosť sprístupnených 230 metrov.


HARMANECKÁ JASKYŇA

Nachádza sa v Kremnických vrchoch na juhovýchodnom svahu vrchu Kotelnica, neďaleko Harmanca. Vchod Izbica je nad štátnou cestou do Horného Harmanca vo výške 821 metrov n. m. Jaskyňa je vytvorená v tmavosivých vápencoch stredného triasu. Má puklínovo-rútivý charakter. Objavená bola roku 1932 a pre verejnosť sprístupnená roku 1950. Jaskyňu charakterizuje snehobiele sfarbenie sintrovej výzdoby, mohutné nástenné vodopády a sintrové jazierka. Je významným zimoviskom netopiera obyčajného, netopiera ostrouchého a vzácne aj iných druhov netopierov. Z celkovej známej dĺžky jaskyne 2200 metrov je pre verejnosť sprístupnených 720 metrov.

GOMBASECKÁ JASKYŇA

Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny v doline rieky Slaná. Jaskyňa je vytvorená vo svetlých vápencoch stredného triasu. Ide o typicky riečnu výverovú jaskyňu s aktívnym vodným tokom. Roku 1951 ju objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy a pre verejnosť bola sprístupnená roku 1955. Typické pre kvapľovú výzdobu jaskyne sú dlhé krehké sintrové útvary -brčká. Z celkovej dĺžky jaskyne 1525 metrov je pre verejnosť sprítupnených 300 metrov.

JASKYŇA DOMICA

Nachádza sa na južnom okraji Silickej planiny a spolu s jaskyňou Baradla v Maďarskej republike predstavuje jeden súvislý genetický systém. Jaskyňa je vytvorená vo svetlých vápencoch stredného triasu a má charakter typickej riečnej jaskyne.