Objavená bola roku 1926 a verejnosti sprístupnená roku 1932. Charakteristické pre jaskyňu sú tzv. štíty, bubny, stalagnáty a kaskádovité jazierka (Rímske kúpele). Jaskyňa predstavuje významnú archeologickú lokalitu. Je najvýznamnejším zimoviskom vzácnych netopierov -podkovára južného. Z celkovej známej dĺžky jaskyne 5080 metrov je pre verejnosť sprístupnených 1715 metrov.



BYSTRIANSKA JASKYŇA

Nachádza sa na južnej strane Nízkych Tatier, v Bystriansko- valaštianskom krase. Jaskyňa je vymodelovaná v čistých, tmavých strednotriasových vápencoch a patrí medzi typické puklinové jaskyne. Staré časti jaskyne boli známe od nepamätí, nové časti objavili roku 1926. V dnešnej podobe je pre verejnosť sprístupnená od roku 1968. V jaskyni sú zastúpené všetky formy kvapľovej -sintrovej výzdoby. Vyskytujú sa tu netopier obyčajný, podkovár malý a iné druhy netopierov. Z celkovej známej dížky jaskyne asi 2000 metrov je pre verejnosť sprístupnených 700 metrov.

OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ JASKYŇA

Nachádza sa v Revúckej vrchovine, na severnom úbočí vrchu Hrádok. Objavili ju náhodne banským spôsobom v roku 1954 a sprístupnená bola roku 1972. Jaskyňa má odlišnú morfológiu ako ostatné jaskyne na Slovensku. Vznikla v šošovke bielych až modrosivých kryštalických vápencov v Ochtinskom kryptokrase chemickou činnosťou zrážkových vôd na zlomových líniách s puklinami. Množstvo a rozličné formy aragonitovej výzdoby ju radia k svetovým unikátom. Z celkovej dĺžky jaskyne 300 metrov je pre verejnosť sprístupnených 235 metrov.

LITERATÚRA:
1. Objavovanie Zeme. Encyklopédia mladých Larousse. Bratislava 1997
2. Wertheim,J. - Oxland, Ch. - Waterhouse, J.: Školská encyklopédia chémie. Bratislava 1996
3. Cranfieldová, I.: 100 najväčších divov prírody. Bratislava 1997
4. Medenbach,O. - Susieckovová - Fornefeldová, C.: Minerály. Sprievodca prírodou. Bratislava 1995
5. Slovenské jaskyne. Žilina 1998
6. Jaskyňa Driny. Bratislava 1996.