Púchov

GEOGRAFIA CESTOVNÉHO RUCHU

PÚCHOV





Povrch:

Mesto Púchov leží v členitej doline stredného toku Váhu v severnej časti Ilavskej kotliny (Považské podolie) na rozhraní Bielych Karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov v Podmanínskej pahorkatine. Váh vo svojej doline, ktorá je miestami vyše
1 km široká, sa zarezal do skalného podložia až 200 m. Charakter doliny sa formoval koncom neogénu. Rôznosť morfologických celkov na tomto území vychádza z geologickej stavby, v miestach s menej odolnými horninami sú úbočia miernejšie (oblasť južne od Púchova), v miestach s horninami tvrdšími a odolnejšími proti vetraniu sú úbočia strmšie (úsek okolia priehrady na pravom brehu). Geológia okolia Púchova je veľmi zložitá. Biele Karpaty tvoria prevažne horniny starotreťohorného a druhotreťohorného veku, Javorníky majú podobné zloženie a v Strážovských vrchoch na ľavom breho Váhu vystupujú mladotreťohorné , prípadne starotreťohorné a druhohorné horniny. Najväčší význam majú horniny bradlového pásma, ktoré sa tiahne z Moravy cez Púchov, Považím k Žiline, odtiaľ na Oravu, do Poľska a končí sa na východnom Slovensku. Na nive a terasách pozdĺž Váhu je reliéf rovinatý a hornatinový. V oboch pohoriach ho spestrujú bradlové tvrdoše.


Podnebie:

Púchov patrí do miernej klimatickej oblasti, ale najvyššie polohy Javorníkov a Strážovských vrchov patria už do chladnej klimatickej oblasti.
Podnebie Púchova je typicky vnútrozemské, v lete teplé a v zime studené, nie však drsné. Priemerná teplota najchladnejšieho mesiaca januára je – 4°C a najteplejšieho mesiaca júla +19°C. Priemerná ročná teplota je +8°C. Priemerná mesačná teplota nad +15°C je v Púchove 80 dní. Priemerné mesačné teploty v °C ( NIMNICA)
mesiac jan. feb. mar. apríl máj jún júl aug. sept. okt. nov. dec.
teplota - 3,2 - 1,3 2,8 8,3 13,3 16,6 18,3 17,5 13,9 8,9 4,1 - 0,2


Priemerné množstvo zrážok je 800 – 900 mm/rok.

Priemerné mesačné zrážky v mm ( NIMNICA)
mesiac jan. feb. mar. apríl máj jún júl aug. sept. okt. nov. dec.
zrážky 45 44 46 45 68 87 94 79 52 58 54 46


Počet dní so snehovou pokrývkou: 120 – 140
Počet zamračených dní: 120 – 150
Počet jasných dní: 40 – 50



Rastlinstvo a živočíšstvo:

V Púchove a okolí sa nachádzajú listnaté, vo vyšších polohách miešané lesy. V zachovalých lesných porastoch sa vyskytuje predovšetkým buk, vo vyšších polohách smrek. Bralnaté útvary sú často hostiteľmi borovice. V nižších polohách, ktoré sú odlesnené, sa v menšej miere zachoval dub a na riečnych nivách lužné lesy.

K vzácnym rastlinám patria: klinček včasný, poniklec slovenský, plavúň sploštený, ranostaj venčený, ostrica biela. Zo zvierat sa najviac vyskytuje zajac, srnec, jeleň, diviak, líška, jazvec, kuna, veverica a vydra. K chráneným druhom patria: medveď, jasoň červenooký, vydra riečna, fúzač, salamandra a sokol. Vo Váhu žijú najmä šťuka a kapor. Z vtákov žijúcich v tomto okrese sú známe bažant, hrdlička, sova, ďateľ, kačica, potápka, volavka a jarabica. Vodstvo a pôdy:

Osou riečnej siete je Váh, ktorý je už v tomto úseku upravený – regulovaný a zahataný v blízkosti Nosíc a Nimnice vodnou nádržou. Počas stavby Priehrady mládeže vyrazil zo zeme minerálny prameň, ktorý spočiatku striekal do výšky 15 metrov, ale ani neskôr, keď jeho prvá sila opadla, sa nechcel dať skrotiť. Začal ohrozovať samu podstatu priehrady. Vody s vysokým obsahom kysličníka uhličitého rozožierali základový betón a nevrátili sa pod zem ani potom, čo sa prameň pokúsili upchať betónovou zátkou. Napokon minerálnu vodu odviedli potrubím spod základov priehrady na breh budúceho jazera, čím vznikli najmladšie slovenské kúpele Nosice, neskôr premenované na Nimnicu. V Púchove sa do Váhu vlieva Marikovský potok, Nimnický potok a Biela voda. V koryte Váhu sa nachádzajú štrky a piesky, okolité pohoria poskytujú vápenec a slieň. Nivu Váhu pokrývajú nivné pôdy fluvizeme, vyvýšené podhoria ilimerizované pôdy luvizeme. V Javorníkoch a v Bielych Karpatách prevažujú hnedé lesné pôdy kambizeme. Na karbonátových horninách Strážovských vrchov a bradlovom pásme sa vyvinuli rendziny. Poľnohospodárstvo:

Z poľnohospodárskych plodín sa najviac darí pšenici, jačmeňu, zemiakom a krmovinám slúžiacim na rozvinutý chov dobytka. Priemysel:

Na území okresu sa nachádza významný železničný uzol Bratislava – Žilina – Košice s odklonom do Českej republiky. V Nimnici sa nachádzajú minerálne pramene a kúpele na liečenie chorôb dýchacích ciest. Najväčšie zázemie má v Púchove gumárenský, textilný a sklársky priemysel. Do gumárenského priemyslu patrí Continental Matador a. s. Vyrába plášte, duše a ochranné vložky, dopravné pásy, gumové hadice, gumárenské stroje a zariadenia. Do textilného priemyslu patrí Makyta a. s., ktorá vyrába dámsku konfekciu. Do sklárskeho priemyslu patria sklárne v Lednických Rovniach LR Crystal a. s.
V Nosiciach je vodná elektráreň. Ďalej sa v okolí nachádzajú prevádzky firmy Syenit s produkciou azbestovocementových výrobkov a dlaždíc. Obyvateľstvo:

V Púchove žije okolo 20 000 obyvateľov.

Sú to väčšinou občania slovenskej národnosti, na druhom mieste sú občania českej národnosti a poslednú skupinu z hľadiska početnosti predstavujú Rómovia. Veková štruktúra obyvateľstva:

Predproduktívny vek: 26,3 %
Produktívny vek: 57, 5 %
Poproduktívny vek: 16,2 %


Národnostná štruktúra obyvateľstva:

Slovenská národnosť: 98,4 %
Česká národnosť: 1,2 %
Maďarská národnosť: 0,1 %
Rómska národnosť: 0,1 %
Ostatné: 0,2 %


Štruktúra obyvateľstva podľa vzdelania:

Základné vzdelanie: 25,2 %
Učňovské: 21,0 %
Stredné odborné: 1,4 %
Stredné odborné s maturitou: 16,4 %
Stredné všeobecné s maturitou: 2,6 %
Vysokoškolské: 5,4 %


Významné osobnosti pôsobiace v Púchove:

Jan Amos Komenský – apríl 1650
Vladimír Roy – 1911-1925, modernistický básnik
Jozef Bielek – ľudovýchovný pracovník
Johann Emil Friedrich Hoenning o'Caroll – archeológ

Významné osobnosti narodené v Púchove:

Juraj Hollý – náboženský spisovateľ
Ján Chrastina – veršovec a vydavateľ
Johann Nepomuk Jassnuger – chemik a lekár
Jozef Nejedlý – bernolákovský mecén
Jozef Trnka – právnik a verejný činiteľ
História a historické pamätihodnosti Púchova

Púchovské dejiny siahajú do najstarších čias, do písanej histórie sa mesto dostalo po prvý raz roku 1243 v listine kráľa Belu IV. Podľa názoru niektorých bádateľov názov mesta pochádza z praslovanského slova Puch, ktoré značí nadutý, nafúkaný, podľa šľachtica Pucha z púchovskej osady. Viacerí však predpokladajú, že dnešný Púchov vznikol po zničení slovanského hrádku a sídliska na Púchovskej skale počas staromaďarských nájazdov. Bohaté archeologické nálezy však dokladajú, že vznik Púchova treba hľadať už v dávnejšej minulosti. Poloha Púchova je taká významná, že lokalita jednoducho nemohla byť neosídlená. Ľudová etymológia zachovaná ústnou tradíciou hovorí, že názov Púchov vznikol od Pochov, lebo v Púchove vraj býval spoločný cintorín širokého okolia, ako naznačujú časté nálezy hrobov a popolníc. Do písomných prameňov prenikal Púchov veľmi pomaly, po prvej zmienke až roku 1407.
Do dejín mesta sa najväčšmi zapísala rodina Marczibányiovcov, ktorá vlastnila jednu časť mesta, jestvovala však aj druhá, ktorá patrila lednickému panstvu. Vďaka výhodnej polohe sa Púchov stal prirodzeným centrom širokej oblasti, čo sa prejavilo najmä v obchode (právo jarmoku a dobytčích trhov udelil Púchovu roku 1649 kráľ Ferdinand III). Žiaľ, z historických pamiatok sa zachovalo len veľmi málo. Prakticky celý stred mesta zbúrali za predchádzajúceho režimu v mene falošne chápaného rastu a modernej prestavby.

Zrúcal sa kaštieľ na Námestí slobody, v ktorom vraj kedysi bývala bohatá rodina, no pod kaštieľom bolo slabé podložie, a tak sa postupne prepadal a pod zemou sa stratil celý majetok. Hovorí sa, že bohatstvo tejto rodiny možno ešte dnes leží niekde pod zemou na Námestí Slobody. Nezachovala sa ani židovská synagóga, ktorá stála na mieste medzi kostolmi (dnešná Moyzesova ulica), ba ani Moravská ulica, kde žili moravskí exulanti a pred vyše 350 rokmi založili púchovské tkáčstvo. Roku 1761 pracovalo na Moravskej ulici 68 súkenných dielní. V tejto súvislosti treba spomenúť krásny púchovský kroj, ktorý má aj svoje odborné meno: púchovský variant zdobený modrotlačou. Aj modrotlač patrí medzi púchovské špecifiká, farbiareň a tlačiareň tkanín Stanislava Trnku je jedinou výrobňou modrotlače na Slovensku a svojím spôsobom malým múzeom. Opatruje množstvo tradičných vzorov a viaceré z nich vracia do života. Akoby zázrakom sa zachoval Župný dom na Nábreží slobody, ktorý nechal postaviť Imrich Marczibányi po svojom zvolení za podžupana Trenčianskej stolice roku 1795. Bol tu nielen župný úrad, ale aj rozdeľovňa soli, po druhej svetovej vojne okresný archív, gymnázium, v posledných rokoch dokonca sklady. Budova v tom čase spustla, peniaze na rekonštrukciu neboli. Rekonštrukcie sa ujala odevná firma Sipox – Rolný, župný dom opravila a zriadila si v ňom ústredie. V súčasnosti sídli v Župnom dome regionálne historické múzeum a sú v ňom vystavené nálezy z Púchovskej skaly a všetky vykopávky z Púchova a okolia. Župný dom je zapísaný aj v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Z prostriedkov mesta bola zrekonštruovaná socha sv. Jána Nepomuckého na Námestí slobody, druhá socha sv. Jána Nepomuckého z parku pri Župnom dome na Nábreží slobody je osadená za rímskokatolíckou farou. Obnovený bol nápis na pamätných tabuliach J. A. Komenského a Vladimíra Roya na Moravskej ulici, zrekonštruovaný bol i kríž na cintoríne v Púchove a hrob baróna Emila Friedricha Johannesa Hoenninga o'Carroll, ktorý žil v Púchove a venoval sa

archeologickým nálezom na Púchovskej skale. Roku 1650 strávil v Púchove šesť dní J. A. Komenský, ktorý prišiel opakovane za moravskými exulantmi. Medzi málo pôvodnými domami, ktoré prežili demoláciu mestského centra, sa zachovala aj stará evanjelická fara. Podľa nápisu na pamätnej tabuli práve tu mal v apríli 1650 bývať J. A. Komenský, ale nie je to pravda. Býval v jej predchodkyni, evanjelická fara je mladšia ako Komenského časy, ale žil v nej napríklad významný modernistický básnik Vladimír Roy.

Fara sa má po renovácii stať jednou z bášt púchovskej kultúry; mesto ju chce premeniť na múzeum.
Medzi ďalšie pamiatky patrí katolícky kostol, katolícky kostol v Horných Kočkovciach, evanjelický kostol, baroková kaplnka Panny Márie na Komenského ulici, pomníky z hrobky Marczibányiovcov a dvojvežová kaplnka neďaleko železničnej stanice. V Púchove vznikla prvá školská galéria na Slovensku. Nesie meno Františka Volfa, známeho pedagóga, vydavateľa a maliara a je umiestnená v priestoroch Základnej umeleckej školy. Púchov môže byť hrdý na svoje kultúrne tradície. Škola sa spomína po prvý raz roku 1562 a pôsobili v nej významní českí exulanti, ochotnícke divadlo má vyše storočnú tradíciu, cirkevná hudobná tradícia je ešte o storočie dlhšia (dochoval sa zlomok pôvodnej hudobnej zbierky z druhej polovice 18. st.). Kultúra:

Dominantnou akciou, ktorú pripravuje Dom kultúry s Mestským úradom, je festival ľudovej hudby a tanca Folklórny Púchov. Festival je prehliadkou piesní, zvykov a obyčajov prezentovaných folklórnymi súbormi Púchovského regiónu.
Pôsobí tu tiež množstvo záujmových krúžkov a dôležitú kultúrno-výchovnú funkciu plní Okresná knižnica Vladimíra Roya ( cca. 36 tis. kníh).


Služby:

Kino pri Dome kultúry
Hotely: Willi, Neptun
Reštaurácie: Váh, M-Club, Športka, La Fonda
Kúpele Nimnica
Kúpalisko, Krytá plaváreň, lyžiarske vleky v okolí,


Turistický ruch:

Z turistického hľadiska sú zaujímavé Javorníky, Biele Karpaty a najmä Strážovské vrchy so strediskom Mojtín. Centrom cestovného ruchu je však Nimnica a Nosická vodná nádrž.
Z okolia si pozornosť zaslúži Považský hrad, Lednický hrad a Slovenské sklárske múzeum v Lednických Rovniach.
Každoročne sa v Púchove koná Rallye Matador Tatry a vo Sverepci sa usporadúvajú medzinárodné motoristické preteky.

























OBRAZOVÁ PRÍLOHA



























Púchov


Púchov


Župný dom na Nábreží slobody


Námestie Slobody s katolíckym kostolom



Folklórny Púchov



Moyzesova ulica s evanjelickým kostolom



Námestie Slobody



Areál kúpaliska a športová hala






Hotel Willi***



Archeologické nálezy

















Použitá literatúra:

Pavel Dvořák – Podivný barón (1993)

Púchov na prahu nového tisícročia (1998)

Púchov 1243-1993 – vydané pri príležitosti 750. výročia
prvej písomnej zmienky o Púchove.