Mnoho miest má modernú, ako aj starú tradičnú zástavbu.

SILA ROPY
Hlavným prírodným zdrojom je ropa samotná Saudská Arábia vlastní asi ¼ všetkých známych svetových zásob ropy. Ďalšími významnými producentami ropy sú Irak, Irán, Kuvajt, Omán, Katar a Spojené arabské emiráty. Aj Barajn je závislý od vývozu tejto suroviny. Za peniaze utŕžené z predaja ropy sa budujú nové mestá, cesty, rozvíja sa priemysel zameraný na spracovanie ropy, vyrábajúci chemikálie a plasty.

PRIEMYSEL A POĽNOHOSPODÁRSTVO
Irán a Turecko majú mnoho priemyslu, ale najrozvinutejšou krajinou Stredného východu je Izrael známy výrobou lietadiel, elektrotechniky, elektroniky, jemnej mechaniky a textilu. Asi 2/3 obyvateľov sú zamestnané v poľnohospodárstve. Najviac pestovanými plodinami sú jačmeň, citrusové ovocie, bavlna, cukrová trstina a pšenica.

VOJNY SREDNÉHO VÝCHODU
Hranice štátov Stredného východu sa ustálili po I. Svetovej vojne (1914 – 1918). Izrael vznikol v r. 1948, čo viedlo k početným arabsko-izraelským vojnám. Náboženské a politické konflikty v Libanone v r. 1975-1991 vyústili do občianskej vojny, zaťial čo Cyprus je od r. 1974 rozdelený na územie s moslimami hovoriacimi po turecky a územie s kresťanmi hovoriacimi po grécky. Ďalšie konflikty vyvolali Kurdi obývajúci časti Arménska, Iránu, Iraku, Sýrie a Turecka. Bojujú za svoj vlastný štát Kurdistan.

SAUDSKÁ ARÁBIA
Najrozľahlejší štát Blízkeho východu leží na Arabskom polostrove medzi Perzským zálivom a Červeným morom. Koralovými plytčinami spestrené pobrežie Červeného mora lemuje na pevnine úzka pobrežná nížina Tiháma. Z nej sa príkro dvíhajú do nadmorských výšok 1500–3000 m pohoria budované starými horninami, pokryté mladými bazaltovými príkrovmi (Hidžáz, Asír). V pohorí Asír sa dvíha najvyšší vrch Jabal Abu Hassan (3133 m n. m.). Odtiaľ smerom na východ stupňovito klesá plošina Nedžd kamenistými a hlinitými púšťami cez stredoarabský prah pohorí (Híuwaig, Shammar, ’Utaybah) do nížiny pri Perzskom zálive (Ed-Dehna). Na severe sa rozprestiera púšť Nafúd a na juhu najväčšia piesočnatá púšť Zeme Rub al-Chálí. V názve krajiny je meno jej zakladateľa, kráľa Abdel-Aziz Ibn Saúda, ktorý po troch desaťročiach zápasov roku 1932 zahrnul pod svoju vládu značnú časť polostrova. Značná časť príjmov smeruje do rozvoja infraštruktúry, školstva, spriemyselňovania a poľnohospodárstva, ale významné sumy plynú aj pre vládnúcu vrstvu. Pre priemysel sú typické odvetvia pracujúce s najmodernejšou technológiou, predovšetkým spracovanie uhľohydrátov alebo v odvetvia náročné na energiu. Aj v súčasnosti značná časť obyvateľov žije kočovným spôsobom života.