Popri chove zvierat (kozy, ťavy, ovce) je význam obrábania pôdy nepatrný. Vzhľadom na prírodné podmienky je možné len v oázach (ďatle, zelenina, pšenica). Pomocou štátnej podpory (rozvoj zavlažovania) sa dosiahla takmer úplná sebestačnosť v potravinách. Dokonca sa niektoré produkty vyvážajú (pšenica, hydina). Cestovný ruch je nerozvinutý, ale počet pútnikov do Mekky a Mediny dosahuje ročne aj milión. Odtiaľ plynie krajine značný príjem.

OMÁN
Rozprestiera sa na juhovýchode Arabského polostrova pri brehoch Arabského mora a Ománskeho zálivu. Pobrežie je prevažne vyprahnuté, neobývané. Krajine patrí Hormuzský prieliv strážiaci polostrov Musandam, s ktorým ale nemá suchozemské prepojenie a z vojenského hľadiska významný ostrov Masira a ostrovy Kuríja-Muríja (78 km2). Omanské pohorie sa tiahne na severe rovnobežne s pobrežím. Na južnom pobreží presahujú východné výbežky pohoria Kara. Najvyšším vrchom krajiny je Jabal al Harim (3352 m n. m.). Väčšinu územia pokrýva púšť Rub al-Chálí. Do konca 60. rokov bola krajina spoločensky a hospodársky zaostalá (otrokárstvo, 99 % negramotnosť, uzavretosť pred okolitým svetom). Bývalý Maskat a Omán zmenili svoj názov na Omán roku 1970. Základom hospodárstva je ťažba ropy, zemného plynu, medenej rudy. Typické priemyselné odvetvia sú spracovanie ropy, odsoľovanie morskej vody, hutníctvo farebných kovov a tradičné remeslá. Obživu väčšine obyvateľstva poskytuje poľnohospodárstvo.

IRÁN
Irán, hornatá krajina v Juhozápadnej Ázii pri pobreží Perského zálivu, je počtom obyvateľov najväčšia krajina Blízkeho východu. Hraničí so 7 krajinami. 700 km pripadá na pobrežie Kaspického mora na severe a 1830 km na pobreží Perského zálivu a Arabského mora. Hlavné mesto Iránu je Teherán. Rozloha tejto krajiny je
1 648 000 kilometrov štvorcových a počet obyvateľov je 65 800 000. Je to islámska republika so systémom jednej strany a jednokomorovou snemovnou, de facto teokratická republika. Irán je dominantný centrálnou náhornou plošinou, ktorá je 1,220 metrov vysoká a je skoro celá obklopená horskými reťazami. Na severe, rovnobežne s južným brehom Kaspického mora sú Elburzské hory. Najvyšším vrchom je v Iráne, Mount Damavand (5 771 metrov), je súčasťou horského systému. Okrem relatívne úrodnej náhornej plošiny severných Iránskych provincií Azerbajdžanu, horské pôdy sú tenké, ťažká erózia. Úzke Kaspické pobrežie je v kontraste pokryté s bohatou hnedou lesnou pôdou. Iba iné všeobecne rovné je Jolgeh-ye Khuzestan na západe. Púšt Dasht-e Lut je pokrytá väčšími kameňmi a pieskom, a Dasht-e Kavir je pokrytá hlavne soľou.