Rozvíjajú sa styky s Gréckom a Feníciou. Za faraóna Neka oboplávali Feníčania v egyptských službách Afriku od východu k západu. Význam staroegyptskej civilizácie a kultúry pre svetové dejiny je nesmierny. Z egyptského písma sa vyvinula značná časť dnes bežne známych grafických systémov. V Egypte boli položené základy niekoľkých vedeckých odvetný a technologických postupov. Grécka a rímska civilizácia vďačila za mnohé priame vplyvy z nílskeho údolia a ich prostredníctvom sa niekoľko prvkov egyptskej vzdelanosti stali majetkom celého ľudstva.

2. HLAVNÉ MESTO: CAIRO

3. PRÍRODNÉ BOHATSTVO
Egypt je zemepisne africkou a národnostne, kultúrne a politicky arabskou zemou Stredného a Blízkeho východu. Egyptské územie leží v severovýchodnej časti Afriky a Sinajským polostrovom zasahuje okrajovo do Ázie. Hranice medzi oboma kontinentmi tvorí Suezský preplav. Egypt leží medzi 24o a 36o východnej dĺžky a 22o a 31o severnej šírky. Klimaticky patrí medzi subtropické zeme. Na severu tvorí jeho prirodzenú hranicu Stredozemné more (995 km), na západe susedí Egypt s Líbiou, na juhu zo Sudánom, na východe vytvára najdlhší opäť prirodzenú hranicu s Červeným morom (1941 km), menšia časť východnej hranici pripadá na Akabský záliv a Izrael. Rozloha Egypta je 1 002 000 km2. Však len 36 000 km2 egyptského územia je súvislé osídlených. Asi dve tretiny obyvateľstva sú sústredení v nílskej delte a ostatná tretina v nílskom údolí. Ázijská časť Egypta meria zhruba 56 000 km2. Z hľadiska zemepisného sa Egypt delí na tri základné oblasti:
1. Nílske údolie
2. Arabská púšť
3. Líbyjská púšť

4. PODNEBIE
Podnebie v Egypte je v lete horúco a sucho, mierna zima avšak čím viac sa približujeme k hraniciam tím sú vodné zrážky častejšie.

5. POVRCH A VODSTVO
Egypt má len jednu rieku - Níl, tá je však je najväčšou riekou Afriky ale aj druhou najdlhšou riekou na svete. Okrem toho má veľký význam i pre niektoré zberné oblasti ako Tanzánia, Keňa, Uganda, Etiópia. Prirodzený prietok sa kolíše medzi 555 m3/sek. a 6435 m3/sek. Budovaním priehrad s nádržami je nílska voda zadržovaná pre suchšie oblasti a zároveň sa tím zem chráni pred záplavami. Vysoká Asuánská priehrada zaisťuje plnú reguláciu nílskych vôd. Údolie rieky Nílu je veľmi úzke - 2 až 15 km. Za hranice jeho zavlažovacieho územia začína ostrá hranica púšť. 6. NERASTNÉ BOHATSTVO
Egyptské nerastné bohatstvo nie je veľké. Hospodársky význam majú predovšetkým fosfát, železo, mangánová a hliníková ruda, nafta.