Menej významným je kaolín, azbest, baryt, sóda, síra, pre stavebníctvo vápno, vynikajúca je žula a pieskovec, porfyr, mramor, alabaster, bazalt, diorit. Soľ sa získava z ložísk odparovaním morskej vody. Tradičné klenotníctvo využíva domáci drahý kameň.

7. FAUNA A FLÓRA
Zvieratá a rastlinstvo sa v jednotlivých egyptských oblastiach veľmi líšia podľa prírodných podmienok. V zavlažovaných oblastiach a tam, kde sú podmienky pre pastvu, prevládajú prevažne hospodárske zvieratstvo a poľnohospodárske plodiny. Z hospodársky dôležitých zvierat treba uviesť hovädzí dobytok, byvoly, osly, ovce, kozy, sliepky, husi, holuby. Polodivoko žijú blízkosti ľudských osídiel mačky a psy. Z plodín pestujú hlavne pšenicu, jačmeň, ryžu, kukuricu, šošovicu, hrach, bavlnu, ľan, cukrovú trstinu, podzemnicu olejnú, sezam, zemiaky, cesnak, hlávkový šalát, olivy, pomaranče, baklažán, špenát, papriku, broskyne, hrušky, citróny, mandarínky, jahody, banány a pod. Zelenina a ovocie sú síce na trhu celoročne vo veľkom výbere, ale ich vitamínová hodnota a podiel nerastných látok je pomerne malá. Kvety sa v Egypte pestujú pre okrasu i na predaj. Darí sa tu mnohým druhom kvetín, predovšetkým ružám, jásminu, oleandrom, narcisom, karafiátom, fialkám a ľaliám. V oblastiach hospodársky nevyužitých sa vyskytujú divoko žijúce šakaly, hyeny, líšky, antilopy a gazely, muflóny, kozorožce. Na južnom území krajiny je veľký počet hadov, z plazov sa ďalej vyskytujú jaštery, v Níle žijú krokodíly. Z vtákov je charakteristický pelikán, dudok. Je tu i veľký počet drobného spevavého vtáctva. More poskytuje značné množstvo rýb i vodných živočíchov. Hmyz nemá príliš veľmi široké druhové spektrum, je však obtiažne svojím veľkým výskytom.

8. OBYVATEĽSTVO
Pôvodný Egypťania boli hamitského pôvodu, zložený z mnohých kmeňov. Kde a odkiaľ Egypťania pochádzajú nie je preukázané. Už vo staroveku dochádzalo k miešaniu s obyvateľstvom iných etnických skupín, iných kontinentov a iných rás, predovšetkým nadvlády Libijcov, Núbijcov a Peržanov, v prítomnosti i vplyvu prítomnosti veľkého množstva zajatých otrokov zo susedných krajín. Najvýznamnejšie obdobie prenieslo príchod semitských Arabob z Arabského polostrova. Odhaduje sa, že ich po roku 641 n. l. prišlo v niekoľkých vlnách asi 100 000. Arabovia sa s domácim obyvateľstvom rýchlo zmiešali, takže dnes je veľmi ťažké nájsť pôvodného obyvateľa. V 19. a 20. storočí sa na pobreží začali usadzovať opäť Gréci a Taliani, v mestách v menšej miere Angličania a Francúzi. Väčšina Egypťanov sa v súčasnosti sa považuje za Arabov a to vzhľadom, jazykom i kultúrou. 9.