Americka Samoa

Americká Samoa

Teritórium Americká Samoa - Territory of American Samoa (anglicky) - Amerika Samoa (samoánsky)



Obyvateľstvo: 65 446 (2000) Samoánsky Polynézania 89%, Tonžania 4%, Kaukazci 2%, ostatný 2 %

Rozloha: 197 km2 ( s ostrovmi Swain´s a Rose 199 km2)
Správne členenie: 7 hlavn. Ostrovov – Tutuila, Aunu´u, skupina Manu´a, ( ostrovy Ofu, Olosega, Ta´u),
Swain´s a Rose Atoll
Úradný jazyk: samoánčina, angličtina
Hlavné mesto: Pago Pago ( číta sa Pango Pango), 9 000 obyv. ( 1994)
Mena: americký dolár 1 USD = 100 centov



Americká Samoa, ako zámorské územie Spojených štátov amerických, je sústavou piatich ostrovov a dvoch atolov vo východnej časti súostrovia Samoa (tzv. Navigátorské, alebo Plavecké ostrovy) v Polynézii, v južnom Pacifiku. Ostrovy sa nachádzajú na 14°10´- 14°20´ južnej šírky a 169°25´-170°50´ západnej dĺžky( len ostrovy Swain´s a Rose Island sú umiestnené ďalej), asi 4 200 km juhozápadne od Havajských ostrovov a 2 900 km severovýchodne od Nového Zélandu. Najväčším ostrovom je Tutuila (145 km2, t.j. 74% celkovej plochy ostrovov) s hlavným mestom Pago Pago. Pri jeho východnom brehu leží malý ostrov Aunu´u, východne (asi 100 km) sa nachádza aj skupina Manu´a, a ešte ďalej (250 km) atol Rose. Len ostrov Swain´s je umiestnený excentricky, pomerne vzdialený od Tutuily, severným smerom (320 km). Pobrežná línia ostrovov má dĺžku 116 km. Celkový povrch Americkej Samoy tvorí päť hornatých vulkanických ostrovov s drsnými kopcami a obmedzenou rovinou, a dva koralové atoly.


Príroda: Pre Americkú Samou je typický hornatý terén (najvyšší vrch Mount Lata 966 m.n.m. na ostrove Ta´u), ktorý dokresľuje nevľúdne vnútrozemie dažďových lesov, pokrývajúcich 70% povrchu ostrovov, s kokosovými palmami, chlebovníkmi, pandanusmi, barringtóniami a vysokými papraďami. Dažďové pralesy sú prírodnou lekárňou obsahujúcou 75 rastlinných druhov, používaných tradičnými liečiteľmi. Skupina ostrovov Manu´a je tiež ako Tutuila vulkanického pôvodu s dominujúcimi vysokými vrcholmi. Swain´s a Rose sú naopak neobývané koralové atoly, Niekoľko menších ostrovov obsahuje zaujímavé unikátne geologické formácie rôznych tvarov. Veľká vzdialenosť od kontinentu je príčinou málo druhov fauny. Najvýznamnejších je niekoľko druhov netopierov, napr. kaloň konžský (Pteropus tonganus) a kaloň samojský (Pteropus sameonsis), ktoré obidva dosahujú rozpätie krídiel do 1 m, hmotnosť 0,5 kg a tiež polynézsky potkan.

Vyskytujú sa ešte gekóny, scinky, korytnačky a neškodné veľhady boa. Severnú časť Tutuily spolu s partiami ostrovov Ta´u a Ofu, chráni rezervácia Národného parku Americkej Samoy (American Samoa National Park), zriadeného v roku 1993, na rozlohe 4242 ha (z toho 1010 ha pod morskou hladinou).

Podnebie: Ostrovy majú vlhké tropické podnebie, ktoré sprevádzajú oceánske pasáty a časté výdatné dažde. Teploty sú pomerne stále po celý rok, pohybujú sa od 21°C do 32°C (priemer 26,5°C) a zrážky dosahujú až 4850 mm ročný priemer – najvýdatnejšie sú v decembri až marci. Relatívna vlhkosť ovzdušia je počas celého roka v priemere 80%, čím vplýva na tvorbu hustých a rozľahlých dažďových lesov.
Pago Pago: január 30°C, júl 28°C, zrážky až 5 000 mm ročne v dôsledku blízkej hory Rainmaker Mountain (Tvorca dažďa).

Hospodárstvo: V údoliach medzi kopcami a v nížinách je úrodná pôda, vhodná na pestovanie tropického ovocia a zeleniny, ale je jej nedostatok (asi 30% rozlohy). Väčšou rovinatou oblasťou ja Tafuna Plain na ostrove Tutuila, blízko medzinárodného letiska. V roku 1990 existovalo na ostrovoch 1126 fariem, 88 % produkcie slúži pre domácu spotrebu. Najviac sa pestuje taro, ďalej banány, chlebovník, kokosové orechy (5 000 ton), jamy, cukrová trstina, ananásy, papája a zelenina. Chová sa hovädzí dobytok, ošípané a hydina. Základom ekonomiky je však potravinársky priemysel – rybie a krevetové konzervárenstvo a sušenie korpy. Vyrába sa elektrická energia (tepelná – 105 miliónov kWh), hliník, krmivá, bižutéria, hodinky, odevy, pletené a iné výrobky domácich remesiel. Priemysel je sústredený najmä v priemyselnom parku pri letisku. Významný je morský rybolov (tuniak – 95 % sa vyváža do USA) a turistický ruch. Väčšina potravín sa dováža.

Doprava: Železnice na ostrovoch nie sú. Cestná sieť má 350 km (väčšinou s pevným povrchom), sú však úzke a preplnené bicyklami. Na ostrove Tutuila je niekoľko požičovní áut, ktoré podobne ako taxíky, uľahčujú prístup z letiska do Pago Pago alebo ďalej po ostrove. Stanovište taxíkov a verejných menších autobusov (tzv. aiga) je aj pri obchodnom trhu v mestečku Fagatogo, východne od hlavného mesta. Letecké linky spájajú Americkú Samou prostredníctvom medzinárodného letiska (Pago Pago – Tafuna International Airport) s USA, Havajskými ostrovmi, Fidži, Novým Zélandom a Austráliou. Letecký servis je k dispozícii niekoľkokrát do týždňa napríklad z Honolulu. Pravidelné lety malými lietadlami slúžia zas k návšteve národného parku na Ta´u a Ofu.

Okrem medzinárodného, sú v prevádzke ešte 3 menšie letiská, z toho dve z nespevnenou plochou. Lodná doprava má k dispozícii prístavy Pago Pago (jeden z najväčších tichomorských prístavov), Auasi, Faleosao, Ofu, Ta´u a novopostavený Aunu´u. Turistika a cestovný ruch: Hornatý terén vulkanických ostrovov kontrastuje s nízkymi koralovými atolmi Swain´s a Rose Island. Ostrovy sú skalnaté a boli vytvorené zo zvyškov vyhasnutých sopiek. Reťaz centrálneho pohoria dominuje ostrovu Tutuila a skupine ostrovov Manu´a. Najvyšší vrchol Tutuily je Matafao Peak (653 m.n.m.), ale najslávnejší je Mount Pioa (523 m.n.m. alebo pod novším názvom Rainmaker mountain), nazývaný „ Tvorca dažďa “, kvôli jeho častej oblačnej pokrývke. Ta´u je kužeľovitý ostrov, vypínajúci sa do výšky 966 m vrcholom Lata Mountain – najvyšším v celom súostroví. Ostrovy sú obklopené koralovými útesmi, ktoré niekde vytvárajú bariéry s lagúnami. Ako u mnohých ostrovoch Pacifiku, aj tu sú najväčšie atrakcie pre návštevníkov umiestnené vo vode. Kombinácia efektných koralových útesov a podmorských koralových stien, niektorých až 20 m hlbokých, robia atraktívnym potápanie. Týmto momentom i skutočnou predstavou palmových stromov je Americká Samoa niečím výnimočným v južnom Tichomorí. Je priateľsky pôsobivým miestom, určeným na oddych, relax, dovolenku i náročnú turistiku. Kultúrna prax domorodcov celkom nezanikla a miestna priateľskosť tiež nebola nabúraná americkým vplyvom. Pridajme k tomu značku nádherného počasia Pacifických ostrovov od júna do septembra, udivujúcu krajinu. Koralové more, palmami lemované biele pláže, džungľové vodopády i legendami opradené historické miesta a máme recept tropického raja ako stvoreného z „opojného koktailu tvrdého likéru a jemného kokosového mlieka“...
Štýlové hotely sú na všetkých troch najväčších ostrovoch. Samoánci sú pohostinný a horlivý ukázať ich kultúrne nadanie. Pre zážitky návštevníkov pozývajú zdržať sa s domorodými rodinami vo „fale“ – typickom samoánskom otvorenom dome so slamenou strechou v tvare altánku. Táto jedinečná príležitosť umožní dozvedieť sa o spôsobe života z prvej ruky a najviac vynikne v osade Vatia na území národného parku. Americká Samoa je tiež rozvíjajúcim sa regiónom pešej turistiky. Strmé hory a nedostatok zriadených ciest znamená prechádzku ozajstnou divočinou. US National Parks Service plánuje vybudovať značené chodníky na Tutuile a Ta´u - v častiach národného parku Americkej Samoy. Najpoužívanejší 5 kilometrový chodník vedie na vrch Mt.

Alava do výšky 491 m.n.m., odtiaľ je nádherný výhľad na záliv Pago Pago (Pago Pago Harbor) a členité severozápadné pobrežie.