Prvá výprava (3. august 1492 – 15. marec 1493)

Zmena v rozhodovaní ich veličenstiev nastala, až keď porazili v Španielsku poslednú maurskú pevnosť – Granadu. Potom kráľovi napadlo, že keby sa ten „indický podnik“ náhodou podaril, mohlo by to znamenať nové svitanie pre zjednotené Španielsko zbavené moslimskej nadvlády. A tak začiatkom augusta 1492 kotvili v prístave Palos de la Frontera v juhozápadnom Španielsku dve karavely a jedna karaka admirála Krištofa Kolumba pripravené na plavbu do neznáma – karaka Santa Maria (najväčšia a vlajková loď), menšia karavela Pinta (v preklade Maľovaná) a miniatúrna karavela Niña (čo znamená Dievčatko). Posádku lodí tvorilo 30 Kolumbových známych a kráľovských služobníkov: 90 námorníkov, l/4 tvorili nebezpeční trestanci, ostatní boli slobodní ľudia, ktorých zlákalo rozprávanie o domoch so strechami z čistého zlata za oceánom. Kapitáni a kormidelníci si plavbu možno užívali, ale mužstvo tvrdo pracovalo a nemohlo spať (v dnešnej dobe sa totiž zistilo, že ľudia ubytovaní v Kolumbových lodiach kvôli výkyvom lode jednoducho vôbec nemohli spať). Hmyzu a hlodavcov bolo na lodiach tiež viac než dosť. V 45. dni plavby (začala 3.8.1492) sa objavili morské chaluhy, na 46. deň spozorovali bieleho vtáka – rákosníka, ktorý nenocuje na mori. 52. deň spozorovali zem, no vzápätí vyšlo najavo, že to bol len mrak. Keď už-už dochádzalo k väčšej vzbure posádky, zakričal 71. deň plavby dve hodiny po polnoci jeden námorník: „Tierra, tierra! – Zem, zem!“. Objavila sa súš, vzdialený útes svietiaci v mesačných lúčoch. Bol to ostrov Guanahani v súostroví Bahamy, ktorý Kolumbus nazval San Salvador. Ráno 12. októbra 1492 vystúpil na breh. V domnení, že je v Indii, nazval domorodé obyvateľstvo los Indos. Kolumbus však hľadal panstvo Veľkého Chána s jeho zlatom a tak odplával. Len akýmsi zázrakom sa dostal z bahamského bludiska a pristál na brehoch Kuby. Objavil tu len cigarety a plával ďalej. Začiatkom decembra sa dostal na dnešné Haiti. Deň pred Vianocami tu jeden indiánsky náčelník utrúsil, že zlato berú z miesta zvaného Cibao. Kolumbus z toho okamžite vyvodil záver, že Cibao je indiánska výslovnosť pre Cipango. S nádejou, že Vianoce strávi s kráľom na zlatých doskách, vyplával a havaroval so Santa Mariou. Z trámov lode dal Kolumbus na Haiti postaviť pevnosť Dedina Narodenia Pána. Zanechal tu časť mužstva, ale keď sa pri druhej výprave vrátil, našiel namiesto očakávaného pozláteného mesta len mŕtvoly a pustinu. Určite v tom zohrala veľkú úlohu túžba Európanov po zlate. Po odchode z novovybudovanej dediny sa Kolumbova posádka ešte zastavila na miestach dnešnej Dominikánskej republiky, kde sa dodnes nachadzaju hrobky Kolumbových námorníkov. V strašnej búrke sa Niña a Pinta jedna druhej stratili a 15.marca 1493 sa náhodou v tom istom čase objavili v prístave Palos, odkiaľ sa aj kedysi vydali na cestu. Izabela I. Kastílska s Ferdinandom II. Aragónskym v Španielsku netrpezlivo očakávali Kolumba (v sprievode s papagájmi a domorodcami) a povýšili ho na miesto kráľa a guvernéra ostrovov objavených v Indii.