Na vápencových horninách bradlového pásma a Súľovských vrchov sa vyskytuje rendzina, nivu Váhu pokrývajú nivné pôdy (fluvizeme)


RASTLINSTVO

Nižšie polohy okresu sú z väčšej časti odlesnené. V Javorníkoch prevládajú smrekové lesy, v Súľovských vrchoch bukové. Pri Váhu sa zachovali malé zvyšky lužného lesa. V Súľovských vrchoch v skalných častiach nájdeme borovicu. V Považsko-bystrickom okrese sa vyskytuje veľmi veľké množstvo chránených rastlín. Je to napríklad: ostrica biela, astra alpínska, poniklec slovenský, orchidea dvojlistá, smlz pestrý, klinček lesklý, klinček peristý včasný, klinček pyšný pravý, veternica lesná, horec Clusiov, orlíček obyčajný, ľalia zlatohlavá, prvosienka holá, drieň obyčajný, žltohlav európsky, lomikameň vystupujúci a kortúza Matthiolova. Prvosienka holá je jarnou okrasou Manínskej tiesňavy a Súľovských skál. Kvitne v apríli na skalách, má ružicu širokých polodužinatých kvetov. Orlíček obyčajný je dekoratívna bylina hájov, lúk a podhorských lesov. Na 60 centimetrov dlhej byľke má veľké fialovo-belasé kvety. Rastie v Zemianskom Kvašove a v Belušských Slatinách. Ľalia zlatohlavá rastie v júli vo vápenatých hájoch. Je to bylina vysoká až 150 centimetrov s purpurovo sfarbenými kvetmi. Voňavé biele kvety klinčeka peristého včasného sa rozvíjajú už v máji a tvoria celé trsy. Veternica lesná nie je obyčajná veternica. Je to nádherný biely kvet široký 5 centimetrov, na až 40 centimetrov vysokej chlpatej stonke.


ŽIVOČÍŠSTVO

Prírodne rôznorodé územie okresu obývajú najmä živočíchy listnatých a ihličnatých lesov, v Nosickej vodnej nádrži sa hojne vyskytuje vodné živočíšstvo. Typickými zástupcami tohto územia sú divé kačice, potápky, volavky, v pohoriach jariabok hôrny, jelenia, srnčia a diviačia zver. K chráneným druhom patria: vydra riečna, hlavátka podunajská, netopier vodný, jasoň červenooký, ľabtuška vrchovská, medveď hnedý, tetrov hoľniak. ADMINISTRATÍVNY

VÝVOJ

Územie celého dnešného okresu patrilo od 13. storočia do roku 1948 do Trenčianskej stolice. Okres Považská Bystrica vznikol roku 1023. Mal podobné hranice ako dnešný okres. Jediný rozdiel bol v tom, že na juhozápade nepatrili okresu obce Pružina, Slopná, Dolný a Horný Lieskov. Pri zmenách v roku 1928 stratil okres Považská Bystrica ešte ďalšie dve obce – Ďurďové a Podskalie. Dnešnú podobu získal okres v roku 1949. Vtedy k nemu pričlenili 6 spomínaných obcí na juhozápade, v porovnaní s obdobím pred rokom 1949 však stratil obec Malé Lednice. V rokoch 1949 – 1960 bola Považská Bystrica súčasťou Žilinského kraja.