Rozľahlé územia Javorníkov sa využívajú na pestovanie zemiakov a ako pasienky. Napriek tomu, že okres hraničí s Českou republikou, na jeho území sa nenachádza ani jeden hraničný prechod. Považská Bystrica je vzdialená od Trenčína 44 kilometrov, od Žiliny 41 kilometrov a od Bratislavy 172 kilometrov. Okresným mestom prechádza najvýznamnejší cestný a železničný ťah na Slovensku: Bratislava – Žilina – Košice. CESTOVNÝ RUCH

Cestovný ruch okresu sa sústreďuje v okolí vodnej nádrže Nosice. Veľmi atraktívna je Manínska tiesňava a celé Súľovské vrchy. Pozoruhodné kultúrnohistorické pamiatky sú Považský hrad, renesančný kaštieľ svätého Burga z roku 1631 v Považskom Podhradí, rokokový kaštieľ postavený v rokoch 1750 – 1775 v Považskom Podhradí, vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici a renesančný kaštieľ v Orlovom. Vo Sverepci sa pravidelne usporadúvajú medzinárodné motoristické preteky.


POVAŽSKÝ HRAD

Ruiny Považského hradu stoja na pravom brehu Váhu, na ostrohu výbežkov pohoria Javorníky. Pôvodne to bol kráľovský hrad, prvýkrát spomínaný ku koncu 14. storočia, ktorý spravovali kráľovský kasteláni. Po roku 1397 bol v rukách poľského šľachtica Ctibora zo Ctiboríc, ktorý sídlil na hrade Beckov a od kráľa Žigmunda dostal za vojenské zásluhy Považskú Bystricu. Po smrti Ctibora sa hrad stal znovu kráľovským majetkom. Kráľovná Alžbeta prenechala hrad českému kapitánovi Ulrichovi Cillskému, ktorý hájil záujmy kráľovského dvora. Po ústupe Cillského hrad zaujali Podmanickí. Ján Podmanický príslušenstvo hradu od roku 1458 postupne zveľaďoval získavaním okolitých majetkov. Súčasne dobudovával aj hrad. Poslední z rodu, bratia Ján a Rafael boli známi lúpežní rytieri. Prepadávali kupcov a obce. Preto boli odsúdení; roku 1545 boli však omilostení. Zomreli bez potomkov. Po Rafaelovej smrti sa hrad znovu stal kráľovským majetkom. Potom hrad patril Gašparovi Serédymu. Po jeho smrti sa stal pánom hradu A. Ballasa, ktorý venoval značné finančné prostriedky na opevňovacie práce na hrade, kvôli očakávaným tureckým nájazdom, ku ktorým nakoniec nedošlo. Koncom 17. storočia obliehalo hrad vojsko, keď sa jeho majiteľ Imrich Balassa pridal k Tokolyho povstaniu. Na čas náporu odolal, ale cisárske vojsko v roku 1684 hrad dobylo a zničilo. Určitý čas boli zrúcaniny hradu v rukách rodiny Szapáryovej. Nakoniec v polovici 19.storočia prešli do majetku rodiny Popper.