KLIMAGEOGRAFICKÁ A HYDROGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA

Priemerná ročná teplota je 8,6 C, najteplejším je júl (19,5 C) a najchladnejším je január (-3,9 C), ročná amplitúda je 23,4 C.
Priemerný ročný úhrn zrážok činí 631 mm, počet dní so zrážkami sa pohybuje od 90 do 130 v roku. Počet dní so snežením od 30 do 42.
Hydrogeograficky patrí záujmové územie do úmoria Čierneho mora, k povodiu Torysy, ktorá preteká územím v dĺžke 8,5 km. Najvýznamnejším ľavostranným prítokom Torysy je Sekčov, ktorý odvodňuje východnú časť územia a južne od mesta sa vlieva do Torysy. Na južnom okraji extravilánu Prešova priberá Torysa Delňu.
Na území Prešova je možné zaznamenať bohatý výskyt minerálnych prameňov. Význam majú pramene v juhozápadnej časti územia - Borkút, Popík a Malý Borkút s vývermi slabo mineralizovanej vápenato - horečnatej vody s výdatnosťou 1l/s. V lokalite Cemjata - Kvašná Voda sú tri pramene, z ktorých najvýdatnejší na Cemjate (9l/s) má vápenato-horečnú uhličitú vodu s celkovou mineralizáciou 1 631,7 mg/l. V súčasnosti sú pramene vítanou súčasťou mestského lesoparku, ktorý tvorí prímestskú rekreačnú zónu.

2. HISTÓRIA MESTA PREŠOV A KULTÚRNE HODNOTY

2.1. Hospodársko - politická a sociálna história

Fyzickogeografické podmienky vytvárali rámec pre rozvoj osídlenia Prešova a okolia. Jeho počiatky siahajú do stredného paleolitu. Kontinuálne osídlenie je tu možné zaznamenať od neolitu. Počiatky slovanského osídlenia siahajú do 8. stor. n.l.
Koncom 12. stor. sa začali usadzovať v Prešove aj Nemci zo Spiša, pôvodom Sasi, ktorí využili tradíciu miestneho trhu a výhodnú polohu Prešova na križovatke krajinských ciest do Spiša, Poľska, Haliče, Zemplínu a horného Potisia. Nemecké dosídľovanie sa zintenzívnilo po tatárskom vpáde v roku 1241 a prispelo k postupnej premene vidieckej osady na mesto. Na tento proces pozitívne vplýval aj rozvoj remeselnej výroby a obchodu. K vlastnému udeleniu mestských privilégií došlo v roku 1299, kedy sa stal Prešov slobodným kráľovským mestom.
V 14. - 16. stor. dochádza k rozvoju remeselnej výroby, v ktorej dominovali kovospracujúce, textilné a potravinárske remeslá. V priebehu 17. stor. bola prosperita vystriedaná postupne stagnáciou až úpadkom mesta.
Do 18. stor. vstúpil Prešov ekonomicky zruinovaný. Začala sa postupná konsolidácia ekonomiky mesta a opäť sa oživila remeselná výroba. Začali sa zakladať aj manufaktúry, ktoré však nemali trvalejší charakter. Významnou mestotvornou funkciou ostal obchod. Ekonomická konsolidácia prispela aj k rastu počtu obyvateľov.
Ekonomická báza mesta v 2. pol. 19. stor. bola veľmi slabo rozvinutá. Boli tu len malé podniky.