Aj cesta, ktorú museli títo osídlenci prekonať je kratšia zo západu, ako keby prišli z východu. S druhou hypotézou prišiel nórsky archeológ a antropológ thor Heyerdahl. Upozornil na fyzické podobností sôch s dlhými lebkami z Veľkonočného ostrova s niektorými národmi Južnej Ameriky. Tvrdil aj, že sladké zemiaky - základná plodina, ktorá sa na ostrove pestuje - sa sem mohli dostať len z amazonskej oblasti, pričom nie je pravdepodobný rozptyl semien na takú vzdialenosť. A nakoniec, vlastným úspešným pokusom o prekonanie vzdialenosti medzi pobrežím Južnej Ameriky a Polynéziou na Kon - Tiki, plti zhotovenej z balzových kmeňov, dokázal, že podobnú plavbu bolo možné uskutočniť.
Nech už prví obyvatelia ostrova prišli odkiaľkoľvek, faktom ostáva, že vytvorili najslávnejšie kamenné sochy na svete. Antropológovia vymedzili tri kultúrne etapy. Opierajú sa pri tom o výskum zvyškov sôch, ďalších ľudských výtvorov na ostrove a zlomkov legiend. V prvej etape, ktorá sa začala okolo roku 380 n. l., na ostrove vznikali väčšinou kľačiace sochy vytesané z troskovitej lávy alebo čadiča. V druhej , strednej etape, začatej okolo roku 1100, prevážil typ sochy, bežne spájaný s ostrovom. Ide o moai, sochu s hornou polovicou v podobe mužského tela, štylizovanou hlavou, vsadenými očami a pretiahnutými ušnými lalôčikmi. Stupňovité kamenné plošiny zvané aby, na ktorých moai stáli, ich uniesli až 12. S postupom storočí vznikali sochy čoraz väčšie, boli oblečené a na hlave im pribudol pukao - červený chochol vlasov. Tieto unikátne figurálne diela mali pravdepodobne predstavovať náčelníkov, ktorí po smrti stali bohmi. Začiatok tretej etapy sa podľa všetkého kryje so začiatkom občianskej vojny a v roku 1680 medzi uvedenými dvoma kmeňmi, ktoré až dovtedy nažívali v mieri. Vojna mohli súvisieť s úbytkom stromov na ostrove: nebolo dosť dreva na nové rybárske člny, pôda strácala kvalitu a zásoby jedla sa zmenšili. "Dlhoucí" - spoločensky nadradený kmeň pochádzajúci azda z Južnej Ameriky - a im podriadení polynézski "krátkouchí" proti sebe začali bojovať. Legenda rozpráva, že si navzájom odnášali ženy a deti, aby ich jedli. To by vysvetľovalo prečo kapitán Cook našiel na ostrove tak málo žien. "Krátkouchí" nakoniec zvíťazili, počas konfliktu sa zmocnili niekoľkých pohrebných plošín a sochy strhli.