Vzduch takmer vždy obsahuje vodné pary, tekuté a tuhé časti – kondenzačné jadrá. Oxid uhličitý je potrebný na fotosyntézu, ale jeho nadmerné množstvo spôsobuje skleníkový efekt, oxidy dusíka a síry spôsobujú kyslé dažde.

Podľa fyzikálnych vlastností sa atmosféra delí na päť sfér:
a) troposféra
b) stratosféra
c) mezosféra
d) termosféra
e) exosféra

Počasie a podnebie:
Počasie je okamžitý stav ovzdušia na určitom mieste – slnečné žiarenie, teplota a tlak vzduchu, výpar, vlhkosť vzduchu, oblačnosť a atmosferické zrážky, výška snehovej pokrývky, smer a sila vetra. V atmosfére prebiehajú fyzikálne procesy ako výmena tepla, výmena vlahy, cirkulácia vzduchu, ktoré ustavične menia jej stav.
Podnebie (klíma) je dlhodobý stav ovzdušia na určitom mieste, ktorý vzniká pôsobením klimageografických činiteľov:
- geografická šírka
- vzdialenosť od oceánov
- všeobecná cirkulácia atmosféry – premiestňovanie teplých a studených vzduchových hmôt
- morské prúdy – teplé a studené
- nadmorská výška
- vlastnosti zemského povrchu
- činnosť človeka
Veda o podnebí sa nazýva klimatológia, jej poznatky využíva klimageografia.
Kategórie podnebia:
- mikroklíma – podnebie malých a najmenších priestorov (geotop)
- miestna klíma – malé územia (od 100 m až do niekoľko km)
- mezoklíma – oblasti až niekoľko desiatok kilometrov
- makroklíma – veľké územné celky (kontinenty, oceány a ich časti)
Hlavné prvky podnebia – teploty vzduchu, zrážky a vetry. Pre charakteristiku podnebia sú dôležité údaje ako priemerná ročná teplota, priemerná teplota najteplejšieho a najchladnejšieho miesta, priemerný ročný úhrn zrážok, prevládajúce vetry, ich smer a sila.
Typy podnebia – oceánsky, kontinentálny, prechodný, stredomorský, monzúnový, vysokohorský

Výmena vlahy: vyparovanie vody zo zemského povrchu, oblačnosť, kondenzácia vodných pár v atmosfére, vznik zrážok, ich padanie na zemský povrch. Množstvo zrážok a ich priebeh ovplyvňujú viaceré činitele ako vlhkosť a tlak vzduchu, oblačnosť, cirkulácia atmosféry, rozloženie oceánov a pevnín, morské prúdy.
Priestorové rozloženie zrážok na Zemi je nerovnomerné – vplývajú naň všetky klimatické činitele. Podľa ročného úhrnu zrážok vyčleňujeme štyri zrážkové pásma:
- vlhké teplé pásmo – mimo pohorí má 1000 až 3000 mm zrážok/rok
- suché teplé pásmo – ročný úhrn zrážok má 250 mm aj menej (púšte, polopúšte)
- vlhké mierne pásmo – má množstvo zrážok vyše 1000 mm, hl. na západných pobrežiach kontinentov
- suché studené pásmo – má množstvo zrážok pod 250 mm.