Východné pobrežia kontinentov sú teplejšie a vlhké.
4.) Subtropické pásmo – v lete prevláda suchý tropický vzduch, v zime vlhký polárny. Podnebie nad pevninami charakterizuje horúce a suché leto a mierna vlhká zima. Je to monzúnový typ klímy východných pobreží. 5.) Pásmo miernych šírok – mierne pásmo. Po celý rok v ňom prevláda polárny vzduch. Je tu veľká premenlivosť počasia. V kontinentálnom type klímy sú teplé, mierne vlhké letá a studené zimy s trvalou snehovou pokrývkou. Oceánsky typ, typický pre západné oblasti kontinentov má pomerne teplú a veľmi vlhkú zimu bez trvalej snehovej pokrývky a chladné vlhké leto. Východné oblasti kontinentov majú monzúnovú klímu s chladným daždivým letom a mrazivú suchú zimu.
6.) Subarktické pásmo – v zime prevláda arktický vzduch, studená a dlhá zima, v lete vzduch miernych zemepisných šírok – krátke a teplé leto. Veľké teplotné rozdiely počas roka, málo zrážok.
7.) Arktické pásmo – prevláda v ňom arktický vzduch po celý rok. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je nižšia ako 0 C, ročne spadne 100 – 200 mm zrážok.

Vzduchové hmoty a atmosferické fronty

- poznáme 4 základné typy vzduchových hmôt.
- arktická – studená a suchá
- polárna – nad oceánom vlhká, v lete chladnejšia, v zime teplejšia, nad kontinentom suchá, v lete horúca, v zime studená
- tropická – horúca, suchá
- ekvatoriálna – horúca, vlhká

Vzduchové hmoty od seba oddeľujú úzke prechodné vrstvy, tzv. atmosferické fronty – arktický, polárny a tropický. Vzduchové hmoty sa stále formujú a premiestňujú. S tým súvisí vznik, pohyb a zánik atmosferických frontov. S premiestňovaním vzduchových hmôt sa spájajú výrazné zmeny počasia.















ATMOSFÉRA

Atmosféra je plynný obal Zeme, rozprestiera sa od povrchu Zeme až po kozmický priestor. Je nevyhnutnou podmienkou pre život, pretvára žiarivú energiu Slnka, reguluje rozdelenie vlahy a tepla, ovplyvňuje vlastnosti a priestorové usporiadanie celej krajinnej sféry.

Chemické zloženie atmosféry – čistý vzduch bez vodných pár a prímesí je zmes plynov (dusík, kyslík, argón, oxid uhličitý, oxidy dusíka a síry). Vzduch takmer vždy obsahuje vodné pary, tekuté a tuhé časti – kondenzačné jadrá.