Pedosféra

Pôda je živý prírodný útvar, ktorý vznikol zo zvetralinového plášťa pôsobením pôdotvorných činiteľov: materská hornina, teploty a zrážky, živé organizmy, georeliéf, podzemné a podpovrchové vody a vplyv človeka. Štúdiom pôd sa zaoberá samostatná veda – pedológia.

Pôda sa skladá z neživej a živej zložky. Neživú zložku tvorí anorganická a organická časť. Živú zložku tvoria živé organizmy – edafón..
Pôdna voda a vzduch sú vo voľných priestoroch medzi pevnými časticami pôdy t.j. v pôdnych póroch. Úrodná pôda sa vyznačuje priaznivým pomerom medzi pevným, tekutým a plynným podielom.
Vlastnosti pôdy sú fyzikálne (zrnitosť a štruktúra), chemické (reakcia pôdy) a biologické (úrodnosť – prirodzená a kultúrna). Najdôležitejšou fyzikálnou vlastnosťou pôdy je zrnitosť, t.j. veľkosť horninových a minerálnych častíc. Častice väčšie ako 2mm tvoria skelet a častice menšie ako 2mm tvoria jemnozem. Pôdny druh je skupina konkrétnych pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitosť (textúru). Základné pôdne druhy: pôdy ľahké – piesočnaté
: pôdy stredne ťažké – hlinité
: pôdy ťažké – ílovité
Pôdna štruktúra je schopnosť pôdnych častíc zhlukovať sa alebo rozpadávať sa na štruktúrne agregáty. Najdôležitejšia vlastnosť pôdy je úrodnosť – schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadávky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia. Pôdotvorné činitele:

Pôdotvorný proces pôdne horizonty pôdny profil pôdny typ

Pôdotvorné činitele podmieňujú pôdotvorný proces. Pôdny typ je základná jednotka triedenia pôd. Určitý pôdny typ je veľká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných činiteľov. Rozšírenie pôd na zemi sa riadi zákonitosťami geografickej zonálnosti: horizontálna zonálnosť ( šírkovej pásmovitosti) a vertikálna zonálnosť (výškovej stupňovitosti). Výnimku tvoria pôdy nivné – azonálne.








V horúcom vlhkom podnebí prebieha pôdotvorný proces feralitizácia, pri ktorom sa pôdna hmota obohacuje o voľne a voľne oxidy. Zóna červených pôd saván: Zaberá najväčšie plochy v Afrike a južnej Amerike. Ďalej od rovníka v suchom tropickom podnebí prebieha proces oželeznenia, bližšie k rovníku prebieha feralitizácia.

Využívajú sa prevažne ako pasienky.
Púšťové pôdy tropického, subtropického mierneho pásma: Pre nedostatok zrážok sa v nich hromadia soli a majú nepatrný obsah humusu (pod 1%). Žltozeme a červenozeme vlhkých subtropických lesov: Vyskytujú sa najmä na juhovýchode USA, v strenej a juhovýchodnej Číne, južnom Japonsku. Pri intenzívnom chemickom zvetrávaní sa pôdy obohacujú o volne oxidy Fe – oželeznenia. S použitím hnojív sa na nich pestujú citrusy, bavlna, tabak, sója, čajovník.
Gaštanové pôdy: Vznikajú na suchých nízkotrávnatých stepiach. Obsahujú menej humusu, sú suchšie a často bývajú i zasolené. Využívajú sa ako pasienky.
Černozeme: Vznikli vo vlhších vysokotrávnych stepiach a lesostepiach mierneho pásma černozemným procesom – hromadením kvalitného humusu z koreňov stepných tráv a bylín sa utvoril hlboký (60 – 100cm) tmavosivý až sivočierny humusovitý horizont. Černozem má kvalitný humus, veľa živín, preto patrí k najúrodnejšim pôdam na svete (svetové obilnice).
Hnedozeme: Vznikli prevažne na sprašiach v nížinách dubových lesov mierneho pásma. Prebieha v nich proces ilimerizácie. Presakujúca voda mechanicky premiestňuje ílové častice z hornej do spodnej časti, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B. Pod humusovým horizontom A, ktorý väčšinou nepresahuje 30cm, leží mocný hrdzavohnedý iluviálny horizont B obohatený o íl.
Hnedé lesné pôdy: Vznikli v listnatých lesoch kontinentálneho pásma na silikátových horninách. Prevláda proces zaílenia – sialitizácia. Väčšinu týchto pôd pokrývajú lesy. Sú typické pre pohoria strednej, západnej a juhovýchodnej Európy. Podzolové pôdy: Vznikajú v chladnom podnebí s vysokými zrážkami. Zaberajú obrovské plochy Euroázie a Kanady. Prebieha tu podzolizačný proces – chemický rozklad minerálov (okrem SiO ), silnými organickými kyselinami. Podzolové pôdy majú malú prirodzenú úrodnosť.
Tundrové pôdy: Sú typické pre polárne krajiny s riedkou vegetáciou. Nízka teplota ovplyvňuje pôdotvorný proces, redukuje biotické i chemické procesy. Organická hmota sa rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu. V zime sú zamrznuté a v lete rozmočené. Pedosféra

Pôda je živý prírodný útvar, ktorý vznikol zo zvetralinového plášťa pôsobením pôdotvorných činiteľov: materská hornina, teploty a zrážky, živé organizmy, georeliéf, podzemné a podpovrchové vody a vplyv človeka. Štúdiom pôd sa zaoberá samostatná veda – pedológia.

Pôda sa skladá z neživej a živej zložky. Neživú zložku tvorí anorganická a organická časť. Živú zložku tvoria živé organizmy – edafón..
Pôdna voda a vzduch sú vo voľných priestoroch medzi pevnými časticami pôdy t.j. v pôdnych póroch.

Úrodná pôda sa vyznačuje priaznivým pomerom medzi pevným, tekutým a plynným podielom.
Vlastnosti pôdy sú fyzikálne (zrnitosť a štruktúra), chemické (reakcia pôdy) a biologické (úrodnosť – prirodzená a kultúrna). Najdôležitejšou fyzikálnou vlastnosťou pôdy je zrnitosť, t.j. veľkosť horninových a minerálnych častíc. Častice väčšie ako 2mm tvoria skelet a častice menšie ako 2mm tvoria jemnozem. Pôdny druh je skupina konkrétnych pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitosť (textúru). Základné pôdne druhy: pôdy ľahké – piesočnaté
: pôdy stredne ťažké – hlinité
: pôdy ťažké – ílovité
Pôdna štruktúra je schopnosť pôdnych častíc zhlukovať sa alebo rozpadávať sa na štruktúrne agregáty. Najdôležitejšia vlastnosť pôdy je úrodnosť – schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadávky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia. Pôdotvorné činitele:

Pôdotvorný proces pôdne horizonty pôdny profil pôdny typ

Pôdotvorné činitele podmieňujú pôdotvorný proces. Pôdny typ je základná jednotka triedenia pôd. Určitý pôdny typ je veľká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných činiteľov. Rozšírenie pôd na zemi sa riadi zákonitosťami geografickej zonálnosti: horizontálna zonálnosť ( šírkovej pásmovitosti) a vertikálna zonálnosť (výškovej stupňovitosti). Výnimku tvoria pôdy nivné – azonálne.








V horúcom vlhkom podnebí prebieha pôdotvorný proces feralitizácia, pri ktorom sa pôdna hmota obohacuje o voľne a voľne oxidy. Zóna červených pôd saván: Zaberá najväčšie plochy v Afrike a južnej Amerike. Ďalej od rovníka v suchom tropickom podnebí prebieha proces oželeznenia, bližšie k rovníku prebieha feralitizácia. Využívajú sa prevažne ako pasienky.
Púšťové pôdy tropického, subtropického mierneho pásma: Pre nedostatok zrážok sa v nich hromadia soli a majú nepatrný obsah humusu (pod 1%). Žltozeme a červenozeme vlhkých subtropických lesov: Vyskytujú sa najmä na juhovýchode USA, v strenej a juhovýchodnej Číne, južnom Japonsku. Pri intenzívnom chemickom zvetrávaní sa pôdy obohacujú o volne oxidy Fe – oželeznenia. S použitím hnojív sa na nich pestujú citrusy, bavlna, tabak, sója, čajovník.
Gaštanové pôdy: Vznikajú na suchých nízkotrávnatých stepiach. Obsahujú menej humusu, sú suchšie a často bývajú i zasolené. Využívajú sa ako pasienky.
Černozeme: Vznikli vo vlhších vysokotrávnych stepiach a lesostepiach mierneho pásma černozemným procesom – hromadením kvalitného humusu z koreňov stepných tráv a bylín sa utvoril hlboký (60 – 100cm) tmavosivý až sivočierny humusovitý horizont.

Černozem má kvalitný humus, veľa živín, preto patrí k najúrodnejšim pôdam na svete (svetové obilnice).
Hnedozeme: Vznikli prevažne na sprašiach v nížinách dubových lesov mierneho pásma. Prebieha v nich proces ilimerizácie. Presakujúca voda mechanicky premiestňuje ílové častice z hornej do spodnej časti, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B. Pod humusovým horizontom A, ktorý väčšinou nepresahuje 30cm, leží mocný hrdzavohnedý iluviálny horizont B obohatený o íl.
Hnedé lesné pôdy: Vznikli v listnatých lesoch kontinentálneho pásma na silikátových horninách. Prevláda proces zaílenia – sialitizácia. Väčšinu týchto pôd pokrývajú lesy. Sú typické pre pohoria strednej, západnej a juhovýchodnej Európy. Podzolové pôdy: Vznikajú v chladnom podnebí s vysokými zrážkami. Zaberajú obrovské plochy Euroázie a Kanady. Prebieha tu podzolizačný proces – chemický rozklad minerálov (okrem SiO ), silnými organickými kyselinami. Podzolové pôdy majú malú prirodzenú úrodnosť.
Tundrové pôdy: Sú typické pre polárne krajiny s riedkou vegetáciou. Nízka teplota ovplyvňuje pôdotvorný proces, redukuje biotické i chemické procesy. Organická hmota sa rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu. V zime sú zamrznuté a v lete rozmočené. Pedosféra

Pôda je živý prírodný útvar, ktorý vznikol zo zvetralinového plášťa pôsobením pôdotvorných činiteľov: materská hornina, teploty a zrážky, živé organizmy, georeliéf, podzemné a podpovrchové vody a vplyv človeka. Štúdiom pôd sa zaoberá samostatná veda – pedológia.

Pôda sa skladá z neživej a živej zložky. Neživú zložku tvorí anorganická a organická časť. Živú zložku tvoria živé organizmy – edafón..
Pôdna voda a vzduch sú vo voľných priestoroch medzi pevnými časticami pôdy t.j. v pôdnych póroch. Úrodná pôda sa vyznačuje priaznivým pomerom medzi pevným, tekutým a plynným podielom.
Vlastnosti pôdy sú fyzikálne (zrnitosť a štruktúra), chemické (reakcia pôdy) a biologické (úrodnosť – prirodzená a kultúrna). Najdôležitejšou fyzikálnou vlastnosťou pôdy je zrnitosť, t.j. veľkosť horninových a minerálnych častíc. Častice väčšie ako 2mm tvoria skelet a častice menšie ako 2mm tvoria jemnozem. Pôdny druh je skupina konkrétnych pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitosť (textúru). Základné pôdne druhy: pôdy ľahké – piesočnaté
: pôdy stredne ťažké – hlinité
: pôdy ťažké – ílovité
Pôdna štruktúra je schopnosť pôdnych častíc zhlukovať sa alebo rozpadávať sa na štruktúrne agregáty.

Najdôležitejšia vlastnosť pôdy je úrodnosť – schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadávky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia. Pôdotvorné činitele:

Pôdotvorný proces pôdne horizonty pôdny profil pôdny typ

Pôdotvorné činitele podmieňujú pôdotvorný proces. Pôdny typ je základná jednotka triedenia pôd. Určitý pôdny typ je veľká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných činiteľov. Rozšírenie pôd na zemi sa riadi zákonitosťami geografickej zonálnosti: horizontálna zonálnosť ( šírkovej pásmovitosti) a vertikálna zonálnosť (výškovej stupňovitosti). Výnimku tvoria pôdy nivné – azonálne.








V horúcom vlhkom podnebí prebieha pôdotvorný proces feralitizácia, pri ktorom sa pôdna hmota obohacuje o voľne a voľne oxidy. Zóna červených pôd saván: Zaberá najväčšie plochy v Afrike a južnej Amerike. Ďalej od rovníka v suchom tropickom podnebí prebieha proces oželeznenia, bližšie k rovníku prebieha feralitizácia. Využívajú sa prevažne ako pasienky.
Púšťové pôdy tropického, subtropického mierneho pásma: Pre nedostatok zrážok sa v nich hromadia soli a majú nepatrný obsah humusu (pod 1%). Žltozeme a červenozeme vlhkých subtropických lesov: Vyskytujú sa najmä na juhovýchode USA, v strenej a juhovýchodnej Číne, južnom Japonsku. Pri intenzívnom chemickom zvetrávaní sa pôdy obohacujú o volne oxidy Fe – oželeznenia. S použitím hnojív sa na nich pestujú citrusy, bavlna, tabak, sója, čajovník.
Gaštanové pôdy: Vznikajú na suchých nízkotrávnatých stepiach. Obsahujú menej humusu, sú suchšie a často bývajú i zasolené. Využívajú sa ako pasienky.
Černozeme: Vznikli vo vlhších vysokotrávnych stepiach a lesostepiach mierneho pásma černozemným procesom – hromadením kvalitného humusu z koreňov stepných tráv a bylín sa utvoril hlboký (60 – 100cm) tmavosivý až sivočierny humusovitý horizont. Černozem má kvalitný humus, veľa živín, preto patrí k najúrodnejšim pôdam na svete (svetové obilnice).
Hnedozeme: Vznikli prevažne na sprašiach v nížinách dubových lesov mierneho pásma. Prebieha v nich proces ilimerizácie. Presakujúca voda mechanicky premiestňuje ílové častice z hornej do spodnej časti, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B. Pod humusovým horizontom A, ktorý väčšinou nepresahuje 30cm, leží mocný hrdzavohnedý iluviálny horizont B obohatený o íl.
Hnedé lesné pôdy: Vznikli v listnatých lesoch kontinentálneho pásma na silikátových horninách. Prevláda proces zaílenia – sialitizácia. Väčšinu týchto pôd pokrývajú lesy. Sú typické pre pohoria strednej, západnej a juhovýchodnej Európy.

Podzolové pôdy: Vznikajú v chladnom podnebí s vysokými zrážkami. Zaberajú obrovské plochy Euroázie a Kanady. Prebieha tu podzolizačný proces – chemický rozklad minerálov (okrem SiO ), silnými organickými kyselinami. Podzolové pôdy majú malú prirodzenú úrodnosť.
Tundrové pôdy: Sú typické pre polárne krajiny s riedkou vegetáciou. Nízka teplota ovplyvňuje pôdotvorný proces, redukuje biotické i chemické procesy. Organická hmota sa rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu. V zime sú zamrznuté a v lete rozmočené.