Biosféra

Biosféra je živý obal zeme. Tvoria ho rastliny živočíchy a mikroorganizmy. Zaberá časť atmosféry, hydrosféry a zemskej kôry. Biosféru ako súčasť krajinnej sféry skúma biogeografia. Orientuje sa na dve odlišné krajinné zložky: rastlinstvo (tvorí 90% biosféry) a živočíšstvo. Jednotlivé krajinné zložky rôznym spôsobom vplývajú na živé organizmy ako ekologické činitele (voda, svetlo, teplo, pôda, reliéf). Veľmi dôležitým ekologickým činiteľom v biosfére je voda – časť rastlinstva môže žiť iba vo vode – sú to vodné organizmy (morské a sladkovodné). Podľa nárokov na vodu sú rastliny vlhkomilné – hygrofyty, suchomilné – xerofyty a sukulenty úsporne hospodária s vodou.
Podľa nárokov na teplo a svetlo sú rastliny teplomilné, cladnomilné, svetlomilné a tieňomilné.
Podľa nárokov na pôdu sú hygrofyty (vlhké pôdy), nitrofilné (sú náročné na dusík), kalcifilné ( sú náročné na vápnik), acidofilné ( kyslé pôdy) a halofyty (zasolené pôdy).
Rastliny a živočíchy združujú a vytvárajú spoločenstvo rastlín – fytocenózu a spoločenstvo živočíchov – zoocenózu. Zákonitý súbor rastlín a živočíchov, v ktorom platia vlastn=e pravidlá vzájomného spolužitia, sa nazýva – biocenóza. V rovníkovej oblasti sa vytvorilo pásmo dažďových rovníkových lesov s najbohatšou vegetáciou na Zemi. Lesy sú bujné, husté vysoké 50 – 60 m, stromy tvoria 4 – 5 poschodí. Rozšírené sú v povodí Amazonu a Konga. Smerom od rovníka sa znižuje výška stromov, lesy sú redšie, prechádzajú do tropických saván, kde prevládajú trávnaté a krovité porasty. Trávy dosahujú výšku 2 – 3 m. Savany sú najviac rozšírené v Afrike a Južnej Amerike. Smerom od rovníka k pólu ubúda zrážok i rastlinstva a savany prechádzajú do pásma tropických a subtropických polopúští s chudobným teplomilným rastlinstvom. V blízkoosti obratníkov nastupujú púšte , ktoré sú takmer bez rastlinstva. Toto pásmo je typické najmä pre severnú Afriku (Sahara) a juhozápadnú Áziu (Arabský poloostrov). V oblasti okolo Stredozemného mora sa vytvorilo pásmo stredomorského rastlinstva s riedkymi vždyzelenými porastami. V juhovýchodnej Ázií sa vytvorilo subtropické pásmo monzúnových lesov s veľmi bohatou vegetáciou – vplyv monzúnových dažďov. Smerom do vyšších geografických šírok nasleduje pásmo stepí s množstvom druhov nízkych tráv a cibuľovitých rastlín. Miestami prechádzajú stepi až do polopúšti a púšti mierneho pásma (stredná Ázia). S pribúdaním zrážok smerom do mierneho pásma nasleduje pásmo listnatých a zmiešaných lesov.