Pásmo ihličnatých lesov (tajga) je typické pre Áziu (Sibír) – tiahne sa rovnobežkovým smerom od Škandinávie až po Tichý oceán – a Severnú Ameriku (Kanada). Pásmo tundier je rozšírené iba na severnej pologuli na okrajoch Euroázie a Severnej Ameriky. Sú tu najdrsnejšie podmienky pre vývoj rastlinstva. Za polárnou hranicou lesa, kde nízke stromy prechádzajú do krovitých foriem – krovitá tundra – nastupujú bylinné a machovo – lišajníkovité porasty – bylinná tundra. V oblasti pólov sa rozprestierajú polárne pustatiny.

Vertikálne členenie biosféry:
Najvýraznejšou črtou diferenciácie rastlinného krytu v pohoriach je výrazná vertikaálna stupňovitosť, ktorú podmieňujú náhle teplotné a vlhkostné zmeny s rastúcou nadmorskou výškou. V rôznych oblastiach na Zemi je rôzne usporiadanie vegetácie. Závisí od rozšírenia drevín a od geografických podmienok. Vertikálne usporiadanie rastlinstva možno vyjadriť všeobecnou schémou:

1. Nelesná zóna (savany, púšte, stepi v suchých oblastiach)
2. Zóna lesa
3. Zóna krovitých porastov
4. Zóna vysokohorských bylinných formácií
5. Zóna večného snehu a ľadu
V našich pohoriach rozlišujeme tieto vegetačné stupne: dubový (do 550m), bukový (do 1250 až 1300 m), smrekový (po hornú hranicu lesa), kosodrevinový (nad lesnou hranicou), nad ním stupeň alpinskej bylinnej vegetácie.