Najvyšší bod: Vinson Massif, 4896m.n.m.
Najhrubšia ľadová vrstva: 4776m
Na rozdiel od Arktídy, ktorú oceán obklopený kontinentmi, Antarktída je kontinent obklopený oceánmi.
Antarktída je najvzdialenejšie a najnehostinejšie miesto na Zemi.Skladá a z rozsiahlej pevniny a početných príbrežných ostrovov.Takmer celá pevnina je pokrytá rozsiahlou ľadovou prikrývkou, ktorá sa na pobreží odlamuje v podobe obrovských ľadových tabúľ dlhých až 200 km.Anarktída je jediný kontinent, ktorý nemá stále obyvateľstvo.Zdržiavajú sa tu len vedci, ktorí študujú tunajšie prostredie.Jedinečné je aj to, že podľa medzinárodnej zmlúvy Antarktída nepatrí žiadnemu štátu a je zakázane aj využívanie nerastného bohactva.
Začiatkom tohto storočia si mnohé krajiny robili územné nároky na Antarktídu.Aby sa v budúcnosti zabránilo konfliktu, dvanásť krajín podpísalo roku 1959 zmluvu o Antarktíde, ktorá zrušila všetky nároky na jej územie.Táto zmluva označila Antarktídu za kontinent vedy a stanovila, že sa bude využívať iba na mierové účely.Zmluvu dodnes podpísalo viac ako 60 krajín, čo je jeden z najlepších príkladov medzinárodnej spolupráce.
Pobrežie Antarktídy ľudia prvý raz zbadali v roku 1820.Od roku 1840 začali bádatelia poznávať kontinent, ale južný pól ostal naďalej neznámy.V lete roku 1911 - 1912 sa dve expedície - jedna nórska vedenáRoaldom Amudsenom a druhá z Veľkej Británie vedená Robertom Scottom - vydali k južnému pólu.Amudsen dorazil do cieľa 14.

decembra, o mesiac neskôr ho nasledoval Scott.
V zime roku 1983 dosiahla teplota na ruskej výskumnej stanici Vostok -89,2°C, čo bola najnižšia teplota nameraná na Zemi.Dokonca ani v najteplejšom lete nevystupujú teploty nad bod mrazu.Chladné vetry dujú z centrálnej plošiny smerom k pobrežiu a spôsobujú silné snehové búrky.Silné vetry a nízke teploty sú nebezpečné pre človeka, ktorý ostane vonku nechránený.
V Antarktíde žije v zime iba 1200 ľudí.Ďaľších asi 2500 sa k nim pridáva počas leta.Všetci sa zaoberajú vedeckým výskumom a žijú na jednej z približne 46 základni roztrúsených po kontinente.Každá základňa je špeciálne izolovaná pred chladom a niektoré sú zahĺbene pod povrchom ľadovca, aby si lepšie zachovali teplo.Na kúrenie a výrobu elektriny sa používa motorová nafta.Na základniach i ushovávajú dostatočné množstvo paliva, potravín a ostatných zásob, aby ľudia vydržali aspoň rok v prípade, že by nepriazeň počasia bránila prísunu nových zásob.
Pevná zem Antarktídy je pochovaná pod obrovskou vrstvou ľadu, ktorý pokrýva 99,6% povrchu krajiny.Ľadovcový štít vznikol vrstvením snehu za viac ako 100 000 rokov.Štít viaže prevažnú časť sladkej vody na Zemi a 90% všetkej vody zamrznutej v ľadovcoch.Ak by sa ľad roztopil, hladina svetového oceánu by stúpla o 64 m.Ľad má takú veľkú hmotnosť, že väčšinu antarktickej pevniny stláča pod hladinu mora.
Kril.Takto sa volajúmalé kôrovce podobné ráčikom s dĺžkou do 5 cm.Živia sa planktónom a inými menšími kôrovcami a vyskytujúsa v takých obrovských množstvach, že niekedy sfarbia moria okolo Antarktídy naružovo.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk