Úradný názov: Reino de Espaňa (Španielske kráľovstvo)
Rozloha: 504 783 km2
Počet obyvateľov: 39 568 000
Hustota zaľudnenia: 78 obyv/ km2
Štátne zriadenie: konštitučná monarchia
Hlavné mesto: Madrid- 3 225 000 obyv.
Úradný jazyk: španielčina, katalánčina
Mena: 1 španielska peseta= 100 centimov
Najvyšší vrch: Pico de Teide (Kanárske ostrovy)- 3718m
Mulhacén- 3482m
Najdlhšia rieka: Ebro

Poloha: Španielsko, rozlohou tretí najväčší štát Európy, zaberá väčšinu Pyrenejského polostrova. Málo členité pobrežie obmýva na juhu a východe Stredozemné more, na S Atlantický oceán (Biskajský záliv). Na Z hraničí s Portugalskom, na SV s Francúzskom a Andorrou, od Afriky ho oddeľuje Gibraltársky prieliv. K Španielsku patrí súostrovie Baleáry v Stredozemnom mori, mestá Ceuta a Mellila na severomarockom pobreží a Kanárske ostrovy v Atlantickom oceáne, ktoré zemepisne patria Afrike.

Povrch: Vnútrozemie vypĺňa suchá náhorná plošina Meseta, ktorú Kastílske vrchy rozdeľujú na dve časti, z nich najmä južná časť, La Mancha, je veľmi suchá, takmer jako polopúšť. Na juhu ohraničuje Mesetu pohorie Sierra Morena, při severnom pobreží sa nachádzajú Kantábrijské vrchy. Na V sa od severu na juh pozdľž rieky Ebro ťahajú Iberské vrchy. Celkom na J leží pohorie Sierra Nevada a jeho vrch Mulhacén je najvyšší vrch v štáte. Od Francúzska a Andorry, a tým aj od ostatnej Európy, oddeľujú krajinu ťažko prístupné Pyreneje. Nížin je tu veľmi málo, iba medzi Sierrou Nevadou a Sierrou Morenou sa rozprestiera najúrodnejšia časť krajiny Andalúzska nížina, ktorou preteká rieka Guadalquivir. Rieka Ebro sprevádza Aragónsku kotlinu. Časť stredomorského pobrežia lemuje úzka, úrodná a husto obývaná nížina (huerta).

Vodstvo: Rieky tečú zväčša od V na Z a vlievajú sa do Atlantického oceánu- sú to Miňo, Duero, Tajo, Guadiana. Do stredozemného mora ústi Ebro s mnohými prudkými prítokmi. Z Pyrenejí do Atlantického oceánu vteká čiastočne splavná rieka Guadalquivir. Horské rieky sú nesplavné, ale vhodné na stavbu priehrad a elektrární.

Podnebie: Celé vnútrozemie má kontinentálne podnebie s veľkými teplotnými rozdielmi medzi letom a zimou. Vodných zrážok spadne po celý rok veľmi málo, takže celú Mesetu pokrýva step so suchomilnou trávou, halfou a kríkmi. Lesov sa tu vyskytuju málo, iba v dolinách Pyrenejí a na svahoch Kastílskych vrchov rastú listnaté a borovicové lesy.