Španielsko

Úradný názov: Reino de Espaňa (Španielske kráľovstvo)
Rozloha: 504 783 km2
Počet obyvateľov: 39 568 000
Hustota zaľudnenia: 78 obyv/ km2
Štátne zriadenie: konštitučná monarchia
Hlavné mesto: Madrid- 3 225 000 obyv.
Úradný jazyk: španielčina, katalánčina
Mena: 1 španielska peseta= 100 centimov
Najvyšší vrch: Pico de Teide (Kanárske ostrovy)- 3718m
Mulhacén- 3482m
Najdlhšia rieka: Ebro

Poloha: Španielsko, rozlohou tretí najväčší štát Európy, zaberá väčšinu Pyrenejského polostrova. Málo členité pobrežie obmýva na juhu a východe Stredozemné more, na S Atlantický oceán (Biskajský záliv). Na Z hraničí s Portugalskom, na SV s Francúzskom a Andorrou, od Afriky ho oddeľuje Gibraltársky prieliv. K Španielsku patrí súostrovie Baleáry v Stredozemnom mori, mestá Ceuta a Mellila na severomarockom pobreží a Kanárske ostrovy v Atlantickom oceáne, ktoré zemepisne patria Afrike.

Povrch: Vnútrozemie vypĺňa suchá náhorná plošina Meseta, ktorú Kastílske vrchy rozdeľujú na dve časti, z nich najmä južná časť, La Mancha, je veľmi suchá, takmer jako polopúšť. Na juhu ohraničuje Mesetu pohorie Sierra Morena, při severnom pobreží sa nachádzajú Kantábrijské vrchy. Na V sa od severu na juh pozdľž rieky Ebro ťahajú Iberské vrchy. Celkom na J leží pohorie Sierra Nevada a jeho vrch Mulhacén je najvyšší vrch v štáte. Od Francúzska a Andorry, a tým aj od ostatnej Európy, oddeľujú krajinu ťažko prístupné Pyreneje. Nížin je tu veľmi málo, iba medzi Sierrou Nevadou a Sierrou Morenou sa rozprestiera najúrodnejšia časť krajiny Andalúzska nížina, ktorou preteká rieka Guadalquivir. Rieka Ebro sprevádza Aragónsku kotlinu. Časť stredomorského pobrežia lemuje úzka, úrodná a husto obývaná nížina (huerta).

Vodstvo: Rieky tečú zväčša od V na Z a vlievajú sa do Atlantického oceánu- sú to Miňo, Duero, Tajo, Guadiana. Do stredozemného mora ústi Ebro s mnohými prudkými prítokmi. Z Pyrenejí do Atlantického oceánu vteká čiastočne splavná rieka Guadalquivir. Horské rieky sú nesplavné, ale vhodné na stavbu priehrad a elektrární.

Podnebie: Celé vnútrozemie má kontinentálne podnebie s veľkými teplotnými rozdielmi medzi letom a zimou. Vodných zrážok spadne po celý rok veľmi málo, takže celú Mesetu pokrýva step so suchomilnou trávou, halfou a kríkmi. Lesov sa tu vyskytuju málo, iba v dolinách Pyrenejí a na svahoch Kastílskych vrchov rastú listnaté a borovicové lesy.

Najteplejšia oblasť v Španielsku a súčasne aj v celej Európe je JZ krajiny, kde v meste Sevilla namerali doteraz najvyššiu teplotu v histórii starého kontinentu-51°C.

Hospodárstvo: Španielsko je priemyselno- poľnohospodársky štát. Má veľké nerastné bohatstvo, a tým aj možnosť rozvíjať priemysel, avšak väčšina vyťažených surovín sa vyváža. Najvýznamnejšie suroviny sú pyrit (najviac v Európe) a ortruť (2.miesto za Ruskom). Ďalej sa tu vyskytujú bohaté náletiská olova, striebra, zinku, mangánu, cínu, volfrámu, megnezitu, soli, síry a fosfátu. Na severe sa taží čierne uhlie a na juhu železná ruda.
V najpriemyselnejšom meste Barcelona sa okrem textilného priemyslu nachádza aj strojársky, elektrotechnocký, lodenice a cementárne. Lode sa vyrábajú aj Cádize a v Bilbau. Rozvinutý je potravinársky peirmysel, najmä výroba olivového oleja (najviac na svete), rybích konzerv a vína.
Najdôležitejšiu zložku hospodárstva predstavuje poľnohospodárstvo, chov dobytka a rybolov. Španielsko sa preslávilo hlavne pestovaním teplomilných rastlín. Vylisuje najviac olivového oleja a tretie najväčšie množstvo vína v Európe. Po Japonsku dopestuje najviac mandarínok, po Taliansku a USA najviac citrónov na svete a po Taliansku najviac pomarančov v Európe. V meste Elche na V územia si obyvatelia vysadili jediný datlový háj v Európe. Atlantické pobrežie sa môže pochváliť veľkou rybárskou tradíciou s výrobou konzervovaných sardiniek. Z domácich zvierat Španieli najradšej chovajú ovce a špeciálne býky na známe býčie zápasy, ktoré napriek medzinárodným protestom ostali do dnešných dní celonárodnou ľudovou zábavou.
Zo Španielska sa vyváža najmä olivový olej, víno, skorá zelenina, ovocie, sardinky, korok, pyrity a rudy.
Obyvateľstvo: Obyvateľstvo nie je národnostne jednotné. Žijú tu Španieli (73%), na SV a na Baleárach Katalánci (16%), ktorí hovoria katalánčinou, jazykom veľmi podobným francúzštine. Pobrežie Biskajského zálivu obývajú Baskovia (2%), pravdepodobne zvyšok pôvodného obyvateľstva a na SZ Galičania (7%). Okrem nich tu však žijú i menšie národy. Aby si mohli riadiť svoje hospodárstvo a zachovávať svoje kultúrne tradície, krajina je rozdelená na autonómne oblasti: Andalúzia, Aragónsko, Astúria, Baleáry, Extremadura, Galícia, Kanárske ostrovy, Kantabria, Kastília- Leon, Kastília- La Mancha, Katalánsko, La Rioja Madrid, Murcia, Navarra, Paises Vascongados a Valencia. Tieto oblasti majú vlastnú vládu a národné jazyky sú tu rovnoprávne so španielčinou. Časť španielskeho školstva riadi cirkev, asi 8% dospelých obyvateľov nevie čítať ani písať.
Mestá: Hlavné mesto Madrid leží vo vnútrozemí a je strediskom štátu a dôležitou dopravnou križovatkou.

Při Stredozemnom mori leží druhé najväčšie mesto Barcelona. Má vyše 2 000 000 obyvateľov a je nielen najväčším obchodným a priemyselným mestom Španielska, ale aj kultúrnym centrom Katalánska. Hlavným strediskom hospodársky nerozvinutej Andalúzie je Sevilla s asi 500 000 obyvateľmi. Daľšími veľkými mestami sú prístav Valencia (500 000 obyv), Zagaroza (450 000 obyv), prístav Bilbao (400 000 obyv) a kúpeľné mesto San Sebastian (150 000 obyv).
Doprava: Krajina nemá priveľmi hustú cestnú a dopravnú sieť, ale zato veľmi dobre vybudovanú. Najväčšie letisko sa nachádza v Madride.