Začiatky osídlenia
Od juhu i severu prístupnú kotlinu, a tým aj územie dnešného mesta, osídlil praveký človek už v paleolite. V neďalekých Zamarovciach, dnešnej mestskej štvrti Trenčína, odkryli v tehelni stanicu so szlétienskou industriou, pod Borinou eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, na Brezine hroby unetickej kultúry z mladšej doby bronzovej a na hradnej skale sídlisko púchovskej kultúry. Nechýbajú však ani pamiatky, najmä pohrebiská, hradištnej slovanskej kultúry - v Zamarovciach i ďalších k mestu pripojených obciach.
Najstarším známym názvom osady na území mesta je Laugaricio (grécke Leukaristos) v povestnom nápise vyrytom na hradnej skale, ktorý je zároveň prvou epigrafickou pamiatkou mesta. Nápis vyryli na oslavu víťazstva 2. rímskej légie nad Kvádmi a dozvedáme sa z neho, že r. 179 n. l. táborilo tu 855 vojakov, ktorí si na prezimovanie volili asi plošinu Breziny, siahajúcu skalným výbežkom až k Váhu. Hrad
Začiatky kamenného hradu na vápencovom brale treba klásť azda už do 11. storočia. Vyrástol na mieste staršieho slovanského hradiska z 9. st. A spočiatku pozostával z obytnej veže a architektonicky cennej rotundy. Bol jedným z početných kráľovských hradov strážiacich pohraničné územie Uhorska, brod cez Váh i križovatku dôležitých ciest. jeho ďalší rozvoj podmieňovala nielen výhodná strategická poloha, ale aj moc a postavenie jeho majiteľov. Už koncom 12. a začiatkom 13. st. dostal sa do rúk mocných feudálnych rodín, ktoré začali s jeho prestavbou a rozširovaním, preto takmer všetci významnejší vlastníci zanechali na ňom vizitku svojho bohatstva a dobového vkusu. Na objekt veže, postavený v ranej gotike v pol. 13. st., charakteristický množstvom portálov a okienok, nadviazala stavebná činnosť mocného oligarchu "Pána Váhu a Tatier" Matúša Čáka, ktorý dostal hrad r. 1302, prebudoval vežu a pristaval k nej tzv. Matúšov palác, k nemu neskôr pribudol Ľudovítov palác. V kráľovskom vlastníctve bol hrad aj za Žigmunda, ktorý ho daroval manželke Barbore. Nárokom pánov už starý hrad nevyhovoval, preto zač. 15. st. dali postaviť v gotickom štýle nový priestrannejší palác s kaplnkou - Barborin palác. O ďalšiu väčšiu prestavbu sa postaral Štefan Zápoľský, ktorý získal hrad r. 1475. Dal znovu upraviť staršie objekty, zaklenúť ich novými klenbami, vystaval druhé predhradie a jeho manželka - dedička hradu - dala pri starom hrade pristaviť nový, tentoraz už renesančný palác.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Trenčín
Dátum pridania: | 16.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | rea | ||
Jazyk: | Počet slov: | 894 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.4 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 5m 40s |
Pomalé čítanie: | 8m 30s |
Zdroje: Trenčín. Vydavateľstvo Osveta, Martin 1980